Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Novy sklenik

Miro Halfar mi postavil poriadny kaktusový skleník na Vinárskej v Modre už v roku 1996. Bol úžasný (skleník aj Miro), ale aj úžasne drahý. Mal som dojem, že toľko miesta nemôžem nikdy "zarárožiť". Mal to byť aj môj posledný skleník v živote. Dnes viem, že som skleník používal do jesene 2013. Za ten čas bolo treba umyť polykarbonátové dosky len raz. Ku koncu už ale boli veľmi deravé od krúpov.
Prvé presádzanie rastliny zažili pri ich nosení na nové miesto v roku 1998. Presádzal som v neskorej jeseni a trochu som cez zimu prikúril. Rastliny poskočili a v roku 2001 som ich presadil znovu. Pri presádzaní som pár astrofýt pofotil na čierno - biely materiál. Bude to chcieť článok ako za tých dnes 13 rokov podrástli...

Kedysi dávno, zrejme koncom šesťdesiatych rokov, porovnával pán Jelínek beh času na starnúcom ariokarpuse a na jeho pestovateľovi. Kým ariák je stále krajší, kaktusár toto šťastie nemá. Stačí sa pozrieť okolo seba na našich slezinách.
Mnoho môjho času trávim v zahraničí. Kým bola mama mladšia, roky sa o zbierku starala. Nemala pichliače také zelené ako ja, ale zato jej kvitli aj Echinocereus maritimus ssp. hancockii. V behu času kaktusy prerástli kvetináče a mama prestala vládať. Nastával vážny problém, ktorý bol naviac umocnený predajom domu aj so skleníkom.

Kým na stavbu starého skleníka som využil voľné miesto na garáži, v novom som musel postaviť skleník na záhrade bez možnosti špekulovať o jeho umiestnení. Do úvahy prichádzala len orientácia smerom na juh. Aj napriek tomu okolité múry a budovy vytvárajú v priebehu dňa tiene. Naviac vysoké okolité múry znemožňujú pohyb vzduchu, čo sťažuje odvetrávanie. Obrovské okná sa tento handikep snažia eliminovať. Napriek tomu teplota v lete prekračuje 50°C!
Okrem množstva inej elektrotechniky je samostatnou kapitolou "pestovanie cez internet". Kým kúrenie a vetranie má automatické mnoho kaktusárov, musel som riešiť manuálne ovládanie systému, vrátane elektronického polievania. Nie je to ideálny spôsob pestovania kaktusov, ale v tomto konkrétnom prípade jediný realizovateľný.
Zdá sa, že presádzanie na jar 2014 prebehlo bez signifikantných strát a rastliny sa veľmi dobre uchytili. Aj tie veľmi staré. O ich pestovaní a raste možno dám na papier pár zaujímavých myšlienok. A keďže ma okolnosti posadili doma za pec, rád napodobujem seriál Pavla Pavlíčka o dianí v skleníku v jednotlivých mesiacoch roka.
 
 
 
 

Už len vykachličkovať, postaviť staré stoly, nechať porobiť ďalšie nové stoly, navláčiť kaktusy, presadiť a nechať urobiť závlahy a je hotovo...

Letecký pohľad na záhradu.

Aj druhý skleník staval pán Vlk z Frýdku z firmy Rolizo. Sú dokonalí a majú racionálne ceny.

Kvetináče týchto seníl majú 25 cm. To len aby bola predstava o dĺžkach samotných rastlín. Našťastie sa chytili všetky.

Fungujúci skleník.

Jediné voľné a vhodné miesto na záhrade.

Fungujúci skleník.

Starý skleník na Vinárskej. Ornáta, platyacanthus a gruson.

Najskôr vyhádzať všetky kaktusy zo zeme, humánne poskracovať korene, nechať ich trochu zaschnúť. Medzitým nanosiť substrát, piesok, kvetináče a nasadiť to späť zeme. Strašná robota.

Základová doska (fotené mobilom s upackaným objektívom).

Vajcoidné jazierko slúži ako napájačka pre vtáky.
 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com