|
Echinocereus maritimus ssp. hancockii
Echinocereus maritimus ssp. hancockii, famózny endemit od Bahía Hipolito na Baja kvitne aj v strednej Európe.
Opísaný bol Dawsonom v roku 1949. Rekombináciu, ktorá sa mi zdá racionálna, urobil Blum a Rutow v roku 1998. Známym sa rastliny stali po rozoslaní krásnej Lauovej fotky v niektorom z jeho rundbriefov. Malý, opálený, indiánsky, chlapec pri nádhernom trse bol neopakovateľný. Práve táto fotka urobila pre mňa Echinocerus maritimus ssp. hancockii povinnou mexickou jazdou.
Ešte za socíku som kúpil semená od Koehresa. Vysial som to, navrúbľoval na Kubicove perieiskiopsisy .Štefan Kubica bol bratislavský kaktusár, ktorý mal v SAV skleník s množstvom týchto úžasných, hrubých podložiek. Na silnej podložke sa echinocereus začal rýchlo prejavovať. Bláznivé tŕne. Krásny kaktus. Nakoniec skončil v Arboréte Borová hora vo Zvolene.
Výlet na Baju sme dlho odkladali. Nakoniec, potom ako Miro Halfar vytiahol od Hansa Swobodu racionálne informácie k Echinocereus lindsayi, sme san a Baju aj vybrali. Lindasye sme po troch dňoch hľadania nakoniec našli. K hancockii sme nemali nič. Len Bahía Hipolito. Jeden deň začiatkom februára 1997 sme urobili viac ako 300 km po terasérii. Do Bahía Hipolito sme dorazili neskoro podvečer, ešte pred stmievaním. Spať sa tu nedalo a tak sme nervózne behali po kopcoch a hľadali rastliny. Rastlín je (bolo) dosť. Len žiadna malá. Neopakovateľné rastliny. V porovnaní s “normálnymi” maritimusmi zo severu sú toto kráľovské rastliny. Vo výške okolo 30 m n. n. vidíme pekné trsy. Lenže sú veľké… Okrem nich tu rastú len Ferocactus fordii ssp. grandiflorus.
Kým som rastliny u mňa v skleníku pestoval sám, hancockii boli vytŕnené zelené šaláty. Ale stále krásne. Odišiel som do zahraničia a kaktusy mala na povel mama. Vo všeobecnosti treba konštatovať, že rastliny boli po predchádzajúcom období hojnosti vo výbornej kondícii. Horko a sucho indukovali kvety u mnohých taxónov, ktoré u nás bežne nekvitnú. Opakovane som nachádzal suché kvety hancockii a zdalo sa mi to ako pozdrav z iného sveta.
Koncom septembra 2015 som sa vracal zo Zavíraní sezóny v Chrudimi a šiel som do skleníka. Pred obedom som našiel tri kvety na jedinom veľkom trse hancockii, ktoré mám ešte dnes – vtedy to bolo po osemnástich rokoch v kultúre! Výborne rastie. Úžasne vyzerá. A tie kvety. Tri naraz. Dokonalosť sama o sebe. Objektívne treba priznať, že dopestovať hancockii zo semena do kvetu je v európskych podmienkach veľmi, ale veľmi, ťažké. Musíte začať vo veľmi mladom veku. Mať dar od Boha, ako napríklad Miro Halfar a mať aj kus šťastia. Veľkého šťastia.
Echinocereus maritimus ssp. hancockii je filozofickou, či svetonázorovou rastlinou (starneme). Čítajúc staré publikácie zo začiatku dvadsateho storočia a zamýšľajúc sa nad textami Fobeho vidíme, že pred sto rokmi zvládali kultiváciu Sclerocactus polyancistrus na vlastných koreňoch. O päťdesiat rokov neskôr boli aj takí publicisti, ktorí nezvládali Astrophytum asterias v skleníku. Dnes vieme, okrem niektorých úplných špecialít ako Pediocactus sileri, pestovať všetko na vlastných koreňoch. Občas sa nám podarí dostať do kvetu aj pár notorických ignorantov Osobne verím a každoročne očakávam, že zážitok s kvetmi Echincereus hanckockii sa bude opakovať častejšie.
|
|