      
|
||||||||||||||
Minas de Navidad, DGOOpäť klasická historka – nádherná fotka a výborný článok. B. Schuetz v Kaktusoch 1973. A rozhodnutie niekedy tie rastliny mať doma. Nedlho po článku sme šli lyžovať do Krkonoš a podarilo sa mi vybaviť prehliadku zbierky priateľa Codra v Hradci, či Dvúr Králové. Vtedy som si dve maličké rastlinky kúpil. Čoskoro mi skapali a ja som uveril, že sú to ťažko pestovateľné kaktusy.Prvé guelzowiany sme videli pri Rodeo. Tým pádom ma flek pri Minas de Navidad až tak veľmi netlačil. V každom prípade som ho chcel vidieť. Už len kvôli spomínanému článku článku B. Schuetza. Na nálezisko sme sa dostali takmer na konci pobytu, 30.4.1998. Cesta na nálezisko je taká normálna mexická teraséria. Nič zvláštne. Ani krajinársky. Nakoniec sme zostali stáť a tipli si kam ísť. Rozdelili sme sa na dve strany. Ja som šiel do ľava od cesty. Vo výške cez 1600 m n. m.som pozoroval Coryphantha longicornis (1354 B), Echinocereus durangensis (1355), Echinocereus pectinatus, Mammillaria gummifera a Opuntia imbricata. Miro kričí z druhej sttrany, že má guelzowiany. Idem k nimi a pozorujeme Thelocactus heterochromus (1356), Mammillaria guelzowiana (1357), a znovu Echinocereus pectinatus, Mammillaria gummifera a Opuntia imbricata. Cestou späť skúšame na viacerých miestach šťastie s Mammillaria pennispinosa. Na tretí pokus nachádzame vo výške 1610 m n. m. niekoľko málo rastliniek Mammillaria pennispinosa ssp. nazasensis (1358), trsovitý Ferocactus hamatacanthus, Mammillaria gasseriana a Echinocereus sp. trsovitý, biely. V kultúre sa mi obe mamiláre zdajú podobné. Celý rok sa veľmi nehýbu. Pennispinosa nazasesensis sa tvári ako chcíplina. Na jar sa poriadne napijú a kvitnú. Kým prvá z nich veľmi nepúta pozornosť, guelzowiany nikto neobíde bez zastavenia. Etalón kaktusovej krásy. |
||||||||||||||
|
||||||||||||||
|
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené. | cactuszachar@gmail.com |
