Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia 2015 - 02

V roku 2014 som oslávil päťdesiatku. Krásne chvíle s blízkymi. Dosť času na zamyslenia. Kaktusy hrajú v mojom živote veledôležitú úlohu, tak sa splietali v spomienkach a úvahách medzi deťmi, rodinou, kamarátmi. Začiatok marca 1990 bol zlomový tak v kaktusárskom, ako aj normálnom živote. Prvýkrát som sa dostal do Mexika. A celý rok 2014 som sa k tým prvým mexickým zážitkom vracal. Blížilo sa totiž dvadsaťpäť rokov od tohto prelomového dátumu. Zhodou náhodných a šťastných okolností som pod zámienkou dvadsiatepiateho výročia prvej cesty cesty do Mexika nakoniec cestoval s Jardovou (Šnicerovou) partiou. V októbri 2014 mi ukázali mnoho z toho, čo sa za mojej „neprítomnosti“ v Mexiku našlo. Nádherné rastliny. Ešte raz vďaka.

Horúčka mexickej atmosféry ale opäť vypukla. Nechcel som sa uspokojiť s jesennou cestou. Stále som mal nalietané míle na ďalšiu letenku. A dvadsiatepiate výročie ma nesmierne ťahalo. Nohavicova famózna „Prví noc v cizím bytě“ je v Mexiku pre mňa Caňon de la Huasteca. Nikdy nemôžem zabudnúť na Romanovu (Staníkovu) prednášku po návrate z jeho cesty z roku 1986. Z mojej prvej cesty mi ale viac ako Huasteca utkvela v pamäti prvá vychádzka na Turbinicarpus gracilis. Presný flek mi pustil Ali Lux. Po toľkých rokoch znovu vďaka. Ale späť do reality. V kalendári som našiel voľné tri týždne a objednal letenky. Miro Halfar dával prednosť Brazílii. Takže cestujem sám. Objednávam forda v Rent a Van v Cd. de México a plánujem cestu. Čas delím fifty – fifty na hľadanie a pozeranie nájdených vecí. Po predchádzajúcej ceste sú jednoduchšie aj prípravy. GPS-ku som odpiekol pri poslednej ceste na výlete na luethky. Treba ju ísť pohľadať. Beriem dve telá a štyri sklá – 16, 24, 60 a 200 mm. Úplne stačili.

Nakoniec je jasné, že sa po nejakom týždni stretnem opäť s Jardom Šnicerom, Vojtom Mišákom a Richardom Kalašom. Na letisku ma čaká Gerardo s VW Jetta. Vyrážam na sever. Prespím na parkovisku niekde južne od San Luis Potosí.
Druhý deň sa krátko zastavujem v Obayos. Nič prevratné som nenašiel. Večer som už pri amerických hraniciach.
Mám v úmysle hľadať stratenú GPS-ku na luethkách. V toto skoré ráno, skôr ešte za tmy, ma šokuje zviera, ktoré mi prebehlo cez cestu – puma! Nebola veľká, ale prvá! Začínam výborne. GPS-ku som nakoniec nenašiel. Sú aj vážnejšie veci v živote. Idem hľadať prístup na typovú lokalitu luethyiek. Veľmi by som ju chcel vidieť. Presné údaje mi poslal Vojto, ale „chybička se vloudila“. Nesprávny údaj ma doviedol na ranč, kde mi miestny picmoch oznámil, že šéf tam nie je a je veľmi nervózny. Aby som vypadol kým sa vráti. Dobrá rada nad zlato. Bez stresu sa vraciam do civilizácie. Míňam a stíham fotiť dvoch veľkých kojotov. Boli dosť tolerantní. Pekné divadlo. Nakoniec mi pred autom na poľnej ceste prebehne znovu puma. Brzdím, beriem foťák a vybieham za ňou. Trochu ma „očúrala“ a popod mňa snáď len 5 metrov, prebehla do hustých kriakov. Takže bez fotky. Ale nádherné zviera a fantastický zážitok. Jeden z mojich najlepších v Mexiku. Na praške ešte stihnem preraziť olejovú vaňu. Všímam si to oveľa neskôr - až mi auto červenými kontrolkami oznámi, že nemám olej. Do mesta mi chýba len čosi viac ako dvadsať kilometrov. Stmieva sa. Zastavujú pri mne poliši a ubezpečujú ma, že pošlú odťahovku a že oblasť je úplne bezpečná. Neverím im ani slovo, ale odťahovka prichádza. Dotiahne ma do servisu a tam dvaja „pošukovia“ za pár minút majú problém opravený. Moja hlboká úcta. Myslel som si, že tu strávim pár dní, ale celé to aj s odtiahnutím trvalo len štyri hodiny. Výborný výsledok. Prespím neďaleko na parkovisku v aute.
Raňajkujem pri Monclova a dnešným cieľom sú dve populácie Turbinicarpus sauerii ssp. septentrionalis. Prvý flek sme videli ešte v roku 2004 s Mirom Halfarom. Nachádzam dosť rastlín. Je zamračené, takže len s pukmi. Neďaleko je Jardov flek s druhou populáciou. Hľadaním strávim celý deň. Som už starý a slepý. Nič. Ale kaňon je úchvatný a nabažil som sa ho dostatočne. Bude sa sem ale treba vrátiť. Večera je plánovaná do Monterrey s Jorgem. Vidíme sa sedemnástich rokoch. Teraz má 67. Nie je to veľmi vidieť, ale najmladší veru nie je. Reštaurácia San Carlos má mať najchutnejšiu kozľacinu v meste. Je výborná. Prostredie nie je také dokonalé, ako v „našom“ Mesón Principal v Saltillo, kde sme radi chodievali likvidovať kozlence v minulosti, ale dotvára čaro okamihu. Cestujeme v čase a priestore. Minulosť sa splieta s prítomnosťou. Pozitíva s negatívami. Celé to prelievame pivom akoby sme mali dvadsať.
Ráno mám záujem ísť na digitostigmy, ale poblúdil som v Monterrey a nechce sa mi otáčať. Spím na pumpe južne od mesta a budem pokračovať s hľadaním okolo Linares. Najskôr idem na známy flek Turbinicarpus sauerii ssp. gonzalezii. Boli sme tu s Mirom v 2004. Všetko je oveľa zarastenejšie ako si to tu pamätám. Nenachádzam ani turbiňáky ani Ariocarpus trigonus, ktoré sme tu kedysi fotili. Rád by som šiel na typovú lokalitu ssp. gonzalezii. Od objaviteľa mám gps-ku, taže by to malo byť jednoduché. Nie je. Narážam na nový fenomém Mexika – ploty a zamknuté brány. Šesť kilometrov pešo. Častokrát hustým porastom. Nakoniec flek nachádzam. Výborne. Pomerne dosť rastlín. Dobrá správa. Cestu späť si chcem zjednodušiť a obísť nepríjemné porasty. Nachodím sa ako kôň. Ale po čistých cestách. Neďaleko od jedného ranča si všímam čiernu siluetu mačky asi 50 m odo mňa. Beriem foťák s teleobjektívom a fotím. Snažím sa priblížiť čo nabližšie a fotiť, ale tento rys je extra plachý. Napriek tomu niečo z fotiek vyšlo. Dokonalý zážitok.
Nasledujúci deň by som rád porozoval Turbinicarpus nieblae. Opäť zamknutá brána. A opäť kilometre pešo. Opustený ranč v štáte Tamaulipas môže znamenať problém. Snažím sa ho obísť v čo najväčšom oblúku. Turbiňáky sú v kvete. Špica. Výlet trval ale skoro celý deň. Ponáhľam sa do Jaumave. Od Grzregorza mám Jardov flek s Turbinicarpus sauerii. Stmieva sa. Mám pocit, že je to ďaleko od auta a naprieč hustým podrastom. Našťastie nachádzam priamu a pohodlnú cestu. Fakt som za tento flek vďačný.
Ďalší deň by som rád videl Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. bravoanus (???, na nete som našiel neplatné meno ssp. staniki). Našiel ho pred viac ako desiatimi rokmi Roman Staník, len neurobil nič s opisom. Strávil som tu celý deň a videl som obrovské kvantá kvitnúcich Thelocactus conothelos ssp. argenteus.
Konečne sa stretávame s Jardovou partiou. Majú Rišov Jeep Cherokee. Kráľovské jazdenie v teréne. Preskúmavame okolie Iturbide. Hoci sme nevideli nič prevratné, krajinársky to bol nádherný deň.
Nasledujúci deň ideme s Rišom pozrieť ešte raz Romanov schmiedickeanus ssp. od Sandia. Kvitnú. Super. Zastavujeme na Echinocactus horizonthalonius ssp. subikii. Ďalšia „klasická“ zastávka severne od Dr. Arroyo. Turbinicarpus pseudopectinatus ssp. rubriflorus bol titulnou fotkou prvej knihy o turbiňákoch. Vtedy som tam stál s nebohým Wernerom van Heekom. Aj dnes tie červené pseudopectinatusy kvitnú. Nech odpočíva v pokoji. Nachádzame aj subterraneusy. Pekný deň.
Ďalší deň by sme radi videli na fleku pri La Perdida Astrophytum myriostigma ssp. tulense. Sú to veľmi typické a vo zbierkach okamžite rozoznateľné rastliny. Ríšo tam pred pár rokmi pozoroval zaujímavé premeny pukov na odnože. Hoci som prebehol celý kopec, našiel som jedno jediné astrofytum. Kamže sa podeli? Ako naša mladosť – nikdy sa nevráti. Niet ich dnes. Narýchlo sa zastavujeme na jednom kopci v areáli Turbinicarpus graminispinus. Nachádzame ďalšiu populáciu. Super.
Nasledujúci deň ideme pozrieť Vojtove Lophophora williamsii ssp. alberto - vojtechii. Okrem tisícov Ariocarpus kotschoubeyanus nachádzame aj lofky. Rastú v rovine. O chvíľu z nich budú skleníky... Škoda. Nakoniec znovu mierime k La Perdida. Ríšo chce ešte raz hľadať tie astrofytá. Najskôr mi Vojto ukáže caespitóznu formu Lophophora williamsii a potom vybehneme na kopec, kde by tie zaujímavé astrofytá mali rásť. Na obrovské prekvapenie ich aj nachádzame. Je na nich výborne vidieť, ako sa spomínané puky dokonale pretransformovali na odnože. A koľko podrástla materská rastlina. Na tomto kopci je spomínaných astrofýt pomerne dosť. Viaceré sú ale napadnuté nejakých škodcom, pretože sú zvnútra kompletne vyžrané. Aspoň nejaké akceptovateľné vysvetlenie. Večeriame v Tula. Výborne sa zabávame. Opäť spíme na fleku s Lophophora diffusa ssp. koehresiana a Ariocarpus kotschoubeyanus ssp. albiflorus.
Ráno ideme hľadať do kaňonov pri Ocampo. Výborný pokus. Zaujímavá krajina. Prešli sme za deň viac ako 35 km dnom kamenistého kaňona. A nevideli nič podstatné. Okrem jednej peknej formy Mammillaria prolifera. Večeriame opäť v Tule. V slušnej reštaurácii a veľmi chutne. Spíme pár kilometrov južne od Tuly.
Nasledujúci deň plánujeme skúsiť notoricky známy flek s Pelecyphora asseliformis nad San Luis Potosí. Nová diaľnica pomenila možnosti prístupu, ale flek zostal akoby zázrakom skoro nedotknutý. Vojtu mimoriadne zaujíma Lophophora diffusa ssp. koehresii z kopcov pri San Bartolo. Aj tu nás zabrzdí zamknutá brána. Po ceste fotíme jeden podsušený Turbinicarpus lophophoroides. V Las Tablas sa úplnou náhodou vedľa cesty stretávam s babou, ktorá nám s Alim Luxom a Honzom Gloserom opravovala defekt v roku 1996, či 1997. Neuveriteľné. Aj ona si ma pamätala! Po ceste k jazierku s priezračne čistou vodou južne od Las Tablas sa mi na Jette podarí odtrhnúť uchytenie chladiča. Takto môžu projektovať autá len inžinieri z DDR! Ríšo ho prichytáva nejakým motúzom a tenkým drôtom a ja dúfam, že tých pár dní do hlavného mesta vydrží. Vydržal.
Čakajú nás posledné dva, či tri dni, ktoré sa chystáme stráviť hľadaním v okolí nálezu nového turbinikarpusu z minulej cesty južne od Rio Verde. V susednom kaňone strávime pekný deň a prejdeme si 15 km. V zásade nič nového, len veľmi gustiózna krajina. Poriadne preskúmame nálezisko spomínaného Turbinicarpus sp. n. z minulej cesty. Ako som už uviedol, fotografie novej rastliny uverejníme spolu s Jardom a Vojtom po vzájomnej dohode v tom istom čase. Zaspávame niekde na parkovisku pri San Joaquín v štáte Querétaro.
Ráno ideme do kolmých stien so Strombocactus corregidorae. Steny sú šialene nebezpečné, ale moji kolegovia veria vo večný život na Zemi. Blázni. Aj ja som si našiel pár kvitnúcich rastlín. Sú úžasné. Okolo obeda štartujeme na nový flek Strombocactus esperanzae. Vzdialený je asi 35 km od Xichu. Rastliny sú väčšie ako na znánom nálezisku a tiež ich pár kvitne.
Prenocovávame v Grutas de Tolantongo. Najskôr som intenzívne frflal, ale nakoniec musím povedať, že to za návštevu stálo. V horúcej vode sa z tela odmočila aj dobre zažratá špina. Po ceste späť skúšame nájsť Echinocereus pulchellus, v Nemecku známy ako tzv. „ssp. aguirreanus“. Flek sme síce našli, ale rastlinky nie. Domorodec nás ubezpečuje, že tam naďalej rastú. Snáď. Nakoniec by sme radi našli veľmi zaujímavý Turbinicarpus pseudomacrochele od Actopanu. Rastlinky stoja bližšie k Turbnicarpus krainzianus ssp. minimus ako k pseudomacrochele. Hľadáme štyria viac ako pol dňa. A našli sme štyri exempláre. Nikdy som tam týchto malých turbiňákov nevidel veľa. Lúčime sa. Dávam vyčistiť auto a poriadne prichytiť chladič. Zostávam spať nad Pachuca.
Ráno už na kaktusy (Echinocereus pulchellus) nemám chuť a priamo mierim do hlavného mesta. Odovzdávam auto. Obedujem v Rincón Argentino na ulici prezidenta Masaryka. Vynikajúce Lomo de chorizo, alebo entrecote. K tomu argentínsky malbec. Svet je gombička. Večera v parku Abrahama Lincolna v Polanco v reštaurácii „900“. Ťažko je ľahko žiť... Ostatný deň tohto pobytu kávičkujem pri Bellas Artes. Pár poriadnych pív prelejem hrdlom v štýlovej krčme Buenos Aires neďaleko. Rád by som fotil Katedrálu pri stmievaní sa. Dnes ale katolíci šetria a nie je osvetlená. Škoda. Kus cesty sa prejdem pešo a zvyšok ma odvezie na hotel pri letisku taxík. Ráno checking a návrat do reálneho života.

Komentár k februárovej ceste 2015 vznikol pri poháriku nemeckého rizlingu na krídlach Airbusu 340 – 600 niekde nad Mexickým zálivom a východným pobrežím USA. Bola to veľmi zaujímavá cesta. Trochu rýchla a občas sentimentálna. Dvadsaťpäť rokov prebehlo ako voda v Dunaji. O ďalších dvadsaťpäť rokov, s najväčšou pravdepodobnosťou, do Mexika nepôjdem. Až sa mi v hlave utrasú všetky spomienky na posledné dve cesty budem mať potrebu sa s Vami o ne podeliť. Mexiko urobilo totiž za posledných desať rokov obrovský skok. Ako je zvykom, mnoho zmien je pozitívnych, ale mnoho fatálnych.
 
 
 
 

Thelocactus bueckii ssp. bueckii.

Stenocactus dichroacanthus.

Yucca sp., detail ostňa.

Cephalocereus senilis je okrem údolia Metztitlánu známy aj zo susednej Barranca de Tolantongo.

Zasnežená Kanada.

Letíme niekde nad USA.

Sierra del Doctor. S Turbinicarpus pseudomacrochele ssp. lausseri nemá nič spoločné.

Južná hranica údolia Rio San José.

Tvar kopcov cudne ukrýva hmla.

Batmani odlietajú.

Romeo a Júlia, alebo tanečníci od Las Tablas.

Turbinicarpus saueri ssp. septentrionalis (1577).

Turbinicarpus schmiedicekanus ssp. schmiedickeanus (0206). Naklasickom, "mojom" kopci.

Escobaria emskotteriana.

Sclerocactus scheeri.

Thelocactus conothelos ssp. conothelos.

Sclerocactus scheeri.

Prímorská nížina sa topí v hmlách.

Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. n. (bravoanus, či staniki nom. prov.).

Echinocactus texensis.

Ariocarpus fissuratus.

Večera v Tula. Nebola tu gastronomická špička, ale zasmiali sme sa.

Veru tŕnitá bola cesta k luethkám.

Pekná a zaujímavá forma Mammillaria multiceps v neznámom kaňone. Je vzdialená osem kilometrov chôdze od auta. Pôjdete ju pozrieť?

Monclova.

Mammillaria candida.

Balkóny v Pachuca.

Tetám je na ulici nejako teplo. A už skoro ráno.

Na cestách sa dá vidieť kdečo.

Kaplnka v San Vicente.

Zócalo. Škoda, že katolíci nesvietili.

Ferocactus stainesii.

Astrophytum myriostigma ssp. columnare.

Oblačnosť prichádza z východu.

Agave striata. Detail.

Pekné gesto.

Mala mujer.

Lekno pri Las Tablas. Dokonalé kúpanie.

Turbinicarpus saueri ssp. septentrionalis (1577).

Echinocereus dasyacanthus.

Rompehuesos a sup.

Pristátie v Mexico City. Pod krídlom Iztaccihuatl.

Astrophytum ornatum mi vždy zdvihne náladu. Tento raz pri Maconi. Boli sme tu s nebožkou asi v roku 1995, ale nebola cesta...

Pohľad na údolie Rio San José z juhu.

Západ slnka južne od Jalpan.

Ešte pohľad na Zlaty roh.

Turbinicarpus pseudomacrochele ssp. n.? Rastliny majú najbližšie zrejme ku krainzianus minimus.

Thelocactus conothelos ssp. argenteus.

Stenocactus multicostatus s fialovým kvetom.

Mammillaria albicoma.

Cerro El Potosí o pár dní neskôr.

Realita býva mrazivá.

Denný kolorit turistických zón hlavného mesta.

Idylika severného Mexika. Monclova.

Stenocactus erectocentrus.

Turbinicarpus pseudomacrochele ssp. n..

Dlho to trvalo kým ich Jardo našiel.


Rys červený (Lynx rufus).

Ficus sp..

Lophophora williamsii. Caespitózna forma od Miquihuana. Nádhera.

Detail otŕnenia Echinocereus reichenbachii.

Pelecyphora strobiliformis na ďalšom nálezisku pri Ej. La Soledad.

Turbinicarpus nieblae.

Cestná infraštruktúra sa za posledných desať rokov výrazne zlepšila. Trak pri Sandía La Victoria.

Echinocereus enneacanthus. Šialene škaredý kaktus.

Echinocactus platyacanthus.

Východ slnka nad Pachuca.

Týmto parkom v Polanco som chodieval štyri roky do roboty.

Bolo dosť chladno. Aj cez deň. Cerro El Potosí (3721 m n. m. podľa Wikipedia), južne od Saltillo.

Turbinicarpus saueri od San Vicente. Opäť výborný Jardov objav. Rastie podobne ako na typovej lokalite v Sierra Salamanca.

Turbinicarpus pseudopectinatus fa. rubriflorus.

Leuchtenbergia principis.

Kojot prériový (Canis latrans).

Kaňonom sme prešli viac ako 16 km jedným smerom...

Zvonica kostola v dedinke pri Limares.

Caracara cheriway. Mexičania jej hovorievajú rompehuesos - lámač kostí.

Pelecyphora aselliformis.

Občerstvovacia stanica firmy Modelo. Dobrý model, na miestne pomery.

Stenocactus erectocentrus.

Turbinicarpus graminispinus.

Ariocarpus trigonus.

Seňor z Jalpanu vareniu fakt rozumie.

Yucca sp. v západe slnka východne od Matehuala.

Hmly sa prevaľujú pri vstupnej bráne do parku.

Kojot prériový (Canis latrans).

Sclerocactus uncinatus ssp. wrightii.

Zrejme bývalý cukrovar. Tento to už nerozchodí.

Šuster zo Cerritos. Skôr by som ho typoval na násilníka.

Lophophora alberto - vojtechii.

Sclerocactus scheeri.

Kvitnúca Yucca sp..

Strombocactus disciformis ssp. esperanzae.

Prílet do Istanbulu vo fujavici.

Nad krídlom Popocatepetl.

Echinocactus platyacanthus nad Maconi.

Les júk severne od Matehuala. Rapídne ubúdajú. Na ich miestach sa objavujú skleníky.

"Sádrovcové hory". Detail.

Chýba tu iba Snehulienka a sedem trpaslíkov.

V nížinách sa ostrovkovito vyskytuje Ariocarpus trigonus.

Thelocactus bueckii ssp. bueckii.

Raňajšie lúče slnka západne od Linares.

V hrnci bublú frijoles charros (fazuľová s bravčovými kožami) a z mäsa budú úžasné placky.

Dolietal...

Tento farmár o nich nič nešípi.

Mammillaria aureilanata.

Kondor havranovitý (Coragyps atratus).

Turbinicarpus subterraneus.

Spomínaná zmena pukov Astrophytum myriostigma ssp. columnare na odnože.

Polanco je úplne iné Mexiko.

Pocit bezpečia veru nevyvolávajú. Ale boli vždy korektní.

Vstup do kaňona v Obayos.

Zatiaľ ostatná noc v poli.

Prvá opuncia výletu.

Mammillaria arroyensis aff.?

Opuntia tunicata. No comment.

Dojazdil.

Ako sa tam hore dostať?

Štýlová obloha v Mexico City.

Strombocactus corregidorae.

Ako vraví geniálny Boris Filan:
"Cigary idú do neba
Raz prídeme tam za nimi
Našťastie ešte netreba"
Dávajú iný rozmer výnimočným momentom. A v Mexiku je výnimočný skoro každý deň.

Babka z roviny v okolí Las Tablas.

Ariocarpus kotschoubeyanus.

Coryphantha neglecta a Astrophytum capricorne pri Mina, NL.

Kojot prériový (Canis latrans).

Escobaria dasyacantha aff..

Ferocactus echidne ssp. rafaelensis.

Krásne úseky ďalšieho neznámeho kaňona.

Turbinicarpus schmiedicekanus ssp. schmiedickeanus (0206). Pre mňa zatiaľ najkrajší turbiňák. Na tomto kopci ich našiel Vojto pri poslednej návšteve v októbri 2014.

Parque Potrero Chico. Krásna podívaná.

Leuchtenbergia principis.

Turbinicarpus saueri ssp. gonzalesii. Na typovej lokalite.
 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com