Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia 2015 - 02

V roku 2014 som oslávil päťdesiatku. Krásne chvíle s blízkymi. Dosť času na zamyslenia. Kaktusy hrajú v mojom živote veledôležitú úlohu, tak sa splietali v spomienkach a úvahách medzi deťmi, rodinou, kamarátmi. Začiatok marca 1990 bol zlomový tak v kaktusárskom, ako aj normálnom živote. Prvýkrát som sa dostal do Mexika. A celý rok 2014 som sa k tým prvým mexickým zážitkom vracal. Blížilo sa totiž dvadsaťpäť rokov od tohto prelomového dátumu. Zhodou náhodných a šťastných okolností som pod zámienkou dvadsiatepiateho výročia prvej cesty cesty do Mexika nakoniec cestoval s Jardovou (Šnicerovou) partiou. V októbri 2014 mi ukázali mnoho z toho, čo sa za mojej „neprítomnosti“ v Mexiku našlo. Nádherné rastliny. Ešte raz vďaka.

Horúčka mexickej atmosféry ale opäť vypukla. Nechcel som sa uspokojiť s jesennou cestou. Stále som mal nalietané míle na ďalšiu letenku. A dvadsiatepiate výročie ma nesmierne ťahalo. Nohavicova famózna „Prví noc v cizím bytě“ je v Mexiku pre mňa Caňon de la Huasteca. Nikdy nemôžem zabudnúť na Romanovu (Staníkovu) prednášku po návrate z jeho cesty z roku 1986. Z mojej prvej cesty mi ale viac ako Huasteca utkvela v pamäti prvá vychádzka na Turbinicarpus gracilis. Presný flek mi pustil Ali Lux. Po toľkých rokoch znovu vďaka. Ale späť do reality. V kalendári som našiel voľné tri týždne a objednal letenky. Miro Halfar dával prednosť Brazílii. Takže cestujem sám. Objednávam forda v Rent a Van v Cd. de México a plánujem cestu. Čas delím fifty – fifty na hľadanie a pozeranie nájdených vecí. Po predchádzajúcej ceste sú jednoduchšie aj prípravy. GPS-ku som odpiekol pri poslednej ceste na výlete na luethky. Treba ju ísť pohľadať. Beriem dve telá a štyri sklá – 16, 24, 60 a 200 mm. Úplne stačili.

Nakoniec je jasné, že sa po nejakom týždni stretnem opäť s Jardom Šnicerom, Vojtom Mišákom a Richardom Kalašom. Na letisku ma čaká Gerardo s VW Jetta. Vyrážam na sever. Prespím na parkovisku niekde južne od San Luis Potosí.
Druhý deň sa krátko zastavujem v Obayos. Nič prevratné som nenašiel. Večer som už pri amerických hraniciach.
Mám v úmysle hľadať stratenú GPS-ku na luethkách. V toto skoré ráno, skôr ešte za tmy, ma šokuje zviera, ktoré mi prebehlo cez cestu – puma! Nebola veľká, ale prvá! Začínam výborne. GPS-ku som nakoniec nenašiel. Sú aj vážnejšie veci v živote. Idem hľadať prístup na typovú lokalitu luethyiek. Veľmi by som ju chcel vidieť. Presné údaje mi poslal Vojto, ale „chybička se vloudila“. Nesprávny údaj ma doviedol na ranč, kde mi miestny picmoch oznámil, že šéf tam nie je a je veľmi nervózny. Aby som vypadol kým sa vráti. Dobrá rada nad zlato. Bez stresu sa vraciam do civilizácie. Míňam a stíham fotiť dvoch veľkých kojotov. Boli dosť tolerantní. Pekné divadlo. Nakoniec mi pred autom na poľnej ceste prebehne znovu puma. Brzdím, beriem foťák a vybieham za ňou. Trochu ma „očúrala“ a popod mňa snáď len 5 metrov, prebehla do hustých kriakov. Takže bez fotky. Ale nádherné zviera a fantastický zážitok. Jeden z mojich najlepších v Mexiku. Na praške ešte stihnem preraziť olejovú vaňu. Všímam si to oveľa neskôr - až mi auto červenými kontrolkami oznámi, že nemám olej. Do mesta mi chýba len čosi viac ako dvadsať kilometrov. Stmieva sa. Zastavujú pri mne poliši a ubezpečujú ma, že pošlú odťahovku a že oblasť je úplne bezpečná. Neverím im ani slovo, ale odťahovka prichádza. Dotiahne ma do servisu a tam dvaja „pošukovia“ za pár minút majú problém opravený. Moja hlboká úcta. Myslel som si, že tu strávim pár dní, ale celé to aj s odtiahnutím trvalo len štyri hodiny. Výborný výsledok. Prespím neďaleko na parkovisku v aute.
Raňajkujem pri Monclova a dnešným cieľom sú dve populácie Turbinicarpus sauerii ssp. septentrionalis. Prvý flek sme videli ešte v roku 2004 s Mirom Halfarom. Nachádzam dosť rastlín. Je zamračené, takže len s pukmi. Neďaleko je Jardov flek s druhou populáciou. Hľadaním strávim celý deň. Som už starý a slepý. Nič. Ale kaňon je úchvatný a nabažil som sa ho dostatočne. Bude sa sem ale treba vrátiť. Večera je plánovaná do Monterrey s Jorgem. Vidíme sa sedemnástich rokoch. Teraz má 67. Nie je to veľmi vidieť, ale najmladší veru nie je. Reštaurácia San Carlos má mať najchutnejšiu kozľacinu v meste. Je výborná. Prostredie nie je také dokonalé, ako v „našom“ Mesón Principal v Saltillo, kde sme radi chodievali likvidovať kozlence v minulosti, ale dotvára čaro okamihu. Cestujeme v čase a priestore. Minulosť sa splieta s prítomnosťou. Pozitíva s negatívami. Celé to prelievame pivom akoby sme mali dvadsať.
Ráno mám záujem ísť na digitostigmy, ale poblúdil som v Monterrey a nechce sa mi otáčať. Spím na pumpe južne od mesta a budem pokračovať s hľadaním okolo Linares. Najskôr idem na známy flek Turbinicarpus sauerii ssp. gonzalezii. Boli sme tu s Mirom v 2004. Všetko je oveľa zarastenejšie ako si to tu pamätám. Nenachádzam ani turbiňáky ani Ariocarpus trigonus, ktoré sme tu kedysi fotili. Rád by som šiel na typovú lokalitu ssp. gonzalezii. Od objaviteľa mám gps-ku, taže by to malo byť jednoduché. Nie je. Narážam na nový fenomém Mexika – ploty a zamknuté brány. Šesť kilometrov pešo. Častokrát hustým porastom. Nakoniec flek nachádzam. Výborne. Pomerne dosť rastlín. Dobrá správa. Cestu späť si chcem zjednodušiť a obísť nepríjemné porasty. Nachodím sa ako kôň. Ale po čistých cestách. Neďaleko od jedného ranča si všímam čiernu siluetu mačky asi 50 m odo mňa. Beriem foťák s teleobjektívom a fotím. Snažím sa priblížiť čo nabližšie a fotiť, ale tento rys je extra plachý. Napriek tomu niečo z fotiek vyšlo. Dokonalý zážitok.
Nasledujúci deň by som rád porozoval Turbinicarpus nieblae. Opäť zamknutá brána. A opäť kilometre pešo. Opustený ranč v štáte Tamaulipas môže znamenať problém. Snažím sa ho obísť v čo najväčšom oblúku. Turbiňáky sú v kvete. Špica. Výlet trval ale skoro celý deň. Ponáhľam sa do Jaumave. Od Grzregorza mám Jardov flek s Turbinicarpus sauerii. Stmieva sa. Mám pocit, že je to ďaleko od auta a naprieč hustým podrastom. Našťastie nachádzam priamu a pohodlnú cestu. Fakt som za tento flek vďačný.
Ďalší deň by som rád videl Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. bravoanus (???, na nete som našiel neplatné meno ssp. staniki). Našiel ho pred viac ako desiatimi rokmi Roman Staník, len neurobil nič s opisom. Strávil som tu celý deň a videl som obrovské kvantá kvitnúcich Thelocactus conothelos ssp. argenteus.
Konečne sa stretávame s Jardovou partiou. Majú Rišov Jeep Cherokee. Kráľovské jazdenie v teréne. Preskúmavame okolie Iturbide. Hoci sme nevideli nič prevratné, krajinársky to bol nádherný deň.
Nasledujúci deň ideme s Rišom pozrieť ešte raz Romanov schmiedickeanus ssp. od Sandia. Kvitnú. Super. Zastavujeme na Echinocactus horizonthalonius ssp. subikii. Ďalšia „klasická“ zastávka severne od Dr. Arroyo. Turbinicarpus pseudopectinatus ssp. rubriflorus bol titulnou fotkou prvej knihy o turbiňákoch. Vtedy som tam stál s nebohým Wernerom van Heekom. Aj dnes tie červené pseudopectinatusy kvitnú. Nech odpočíva v pokoji. Nachádzame aj subterraneusy. Pekný deň.
Ďalší deň by sme radi videli na fleku pri La Perdida Astrophytum myriostigma ssp. tulense. Sú to veľmi typické a vo zbierkach okamžite rozoznateľné rastliny. Ríšo tam pred pár rokmi pozoroval zaujímavé premeny pukov na odnože. Hoci som prebehol celý kopec, našiel som jedno jediné astrofytum. Kamže sa podeli? Ako naša mladosť – nikdy sa nevráti. Niet ich dnes. Narýchlo sa zastavujeme na jednom kopci v areáli Turbinicarpus graminispinus. Nachádzame ďalšiu populáciu. Super.
Nasledujúci deň ideme pozrieť Vojtove Lophophora williamsii ssp. alberto - vojtechii. Okrem tisícov Ariocarpus kotschoubeyanus nachádzame aj lofky. Rastú v rovine. O chvíľu z nich budú skleníky... Škoda. Nakoniec znovu mierime k La Perdida. Ríšo chce ešte raz hľadať tie astrofytá. Najskôr mi Vojto ukáže caespitóznu formu Lophophora williamsii a potom vybehneme na kopec, kde by tie zaujímavé astrofytá mali rásť. Na obrovské prekvapenie ich aj nachádzame. Je na nich výborne vidieť, ako sa spomínané puky dokonale pretransformovali na odnože. A koľko podrástla materská rastlina. Na tomto kopci je spomínaných astrofýt pomerne dosť. Viaceré sú ale napadnuté nejakých škodcom, pretože sú zvnútra kompletne vyžrané. Aspoň nejaké akceptovateľné vysvetlenie. Večeriame v Tula. Výborne sa zabávame. Opäť spíme na fleku s Lophophora diffusa ssp. koehresiana a Ariocarpus kotschoubeyanus ssp. albiflorus.
Ráno ideme hľadať do kaňonov pri Ocampo. Výborný pokus. Zaujímavá krajina. Prešli sme za deň viac ako 35 km dnom kamenistého kaňona. A nevideli nič podstatné. Okrem jednej peknej formy Mammillaria prolifera. Večeriame opäť v Tule. V slušnej reštaurácii a veľmi chutne. Spíme pár kilometrov južne od Tuly.
Nasledujúci deň plánujeme skúsiť notoricky známy flek s Pelecyphora asseliformis nad San Luis Potosí. Nová diaľnica pomenila možnosti prístupu, ale flek zostal akoby zázrakom skoro nedotknutý. Vojtu mimoriadne zaujíma Lophophora diffusa ssp. koehresii z kopcov pri San Bartolo. Aj tu nás zabrzdí zamknutá brána. Po ceste fotíme jeden podsušený Turbinicarpus lophophoroides. V Las Tablas sa úplnou náhodou vedľa cesty stretávam s babou, ktorá nám s Alim Luxom a Honzom Gloserom opravovala defekt v roku 1996, či 1997. Neuveriteľné. Aj ona si ma pamätala! Po ceste k jazierku s priezračne čistou vodou južne od Las Tablas sa mi na Jette podarí odtrhnúť uchytenie chladiča. Takto môžu projektovať autá len inžinieri z DDR! Ríšo ho prichytáva nejakým motúzom a tenkým drôtom a ja dúfam, že tých pár dní do hlavného mesta vydrží. Vydržal.
Čakajú nás posledné dva, či tri dni, ktoré sa chystáme stráviť hľadaním v okolí nálezu nového turbinikarpusu z minulej cesty južne od Rio Verde. V susednom kaňone strávime pekný deň a prejdeme si 15 km. V zásade nič nového, len veľmi gustiózna krajina. Poriadne preskúmame nálezisko spomínaného Turbinicarpus sp. n. z minulej cesty. Ako som už uviedol, fotografie novej rastliny uverejníme spolu s Jardom a Vojtom po vzájomnej dohode v tom istom čase. Zaspávame niekde na parkovisku pri San Joaquín v štáte Querétaro.
Ráno ideme do kolmých stien so Strombocactus corregidorae. Steny sú šialene nebezpečné, ale moji kolegovia veria vo večný život na Zemi. Blázni. Aj ja som si našiel pár kvitnúcich rastlín. Sú úžasné. Okolo obeda štartujeme na nový flek Strombocactus esperanzae. Vzdialený je asi 35 km od Xichu. Rastliny sú väčšie ako na znánom nálezisku a tiež ich pár kvitne.
Prenocovávame v Grutas de Tolantongo. Najskôr som intenzívne frflal, ale nakoniec musím povedať, že to za návštevu stálo. V horúcej vode sa z tela odmočila aj dobre zažratá špina. Po ceste späť skúšame nájsť Echinocereus pulchellus, v Nemecku známy ako tzv. „ssp. aguirreanus“. Flek sme síce našli, ale rastlinky nie. Domorodec nás ubezpečuje, že tam naďalej rastú. Snáď. Nakoniec by sme radi našli veľmi zaujímavý Turbinicarpus pseudomacrochele od Actopanu. Rastlinky stoja bližšie k Turbnicarpus krainzianus ssp. minimus ako k pseudomacrochele. Hľadáme štyria viac ako pol dňa. A našli sme štyri exempláre. Nikdy som tam týchto malých turbiňákov nevidel veľa. Lúčime sa. Dávam vyčistiť auto a poriadne prichytiť chladič. Zostávam spať nad Pachuca.
Ráno už na kaktusy (Echinocereus pulchellus) nemám chuť a priamo mierim do hlavného mesta. Odovzdávam auto. Obedujem v Rincón Argentino na ulici prezidenta Masaryka. Vynikajúce Lomo de chorizo, alebo entrecote. K tomu argentínsky malbec. Svet je gombička. Večera v parku Abrahama Lincolna v Polanco v reštaurácii „900“. Ťažko je ľahko žiť... Ostatný deň tohto pobytu kávičkujem pri Bellas Artes. Pár poriadnych pív prelejem hrdlom v štýlovej krčme Buenos Aires neďaleko. Rád by som fotil Katedrálu pri stmievaní sa. Dnes ale katolíci šetria a nie je osvetlená. Škoda. Kus cesty sa prejdem pešo a zvyšok ma odvezie na hotel pri letisku taxík. Ráno checking a návrat do reálneho života.

Komentár k februárovej ceste 2015 vznikol pri poháriku nemeckého rizlingu na krídlach Airbusu 340 – 600 niekde nad Mexickým zálivom a východným pobrežím USA. Bola to veľmi zaujímavá cesta. Trochu rýchla a občas sentimentálna. Dvadsaťpäť rokov prebehlo ako voda v Dunaji. O ďalších dvadsaťpäť rokov, s najväčšou pravdepodobnosťou, do Mexika nepôjdem. Až sa mi v hlave utrasú všetky spomienky na posledné dve cesty budem mať potrebu sa s Vami o ne podeliť. Mexiko urobilo totiž za posledných desať rokov obrovský skok. Ako je zvykom, mnoho zmien je pozitívnych, ale mnoho fatálnych.
 
 
 
 

Prílet do Istanbulu vo fujavici.

Ešte pohľad na Zlaty roh.

Zasnežená Kanada.

Letíme niekde nad USA.

Pristátie v Mexico City. Pod krídlom Iztaccihuatl.

Nad krídlom Popocatepetl.

Štýlová obloha v Mexico City.

Les júk severne od Matehuala. Rapídne ubúdajú. Na ich miestach sa objavujú skleníky.

Bolo dosť chladno. Aj cez deň. Cerro El Potosí (3721 m n. m. podľa Wikipedia), južne od Saltillo.

Pocit bezpečia veru nevyvolávajú. Ale boli vždy korektní.

Na cestách sa dá vidieť kdečo.

Idylika severného Mexika. Monclova.

Monclova.

Vstup do kaňona v Obayos.

Prvá opuncia výletu.

Echinocereus enneacanthus. Šialene škaredý kaktus.

Veru tŕnitá bola cesta k luethkám.

Dlho to trvalo kým ich Jardo našiel.

Tento farmár o nich nič nešípi.

Kojot prériový (Canis latrans).

Kojot prériový (Canis latrans).

Kojot prériový (Canis latrans).

Ariocarpus fissuratus.

Echinocereus dasyacanthus.

Tvar kopcov cudne ukrýva hmla.

Escobaria dasyacantha aff..

Sclerocactus uncinatus ssp. wrightii.

Kvitnúca Yucca sp..

Coryphantha neglecta a Astrophytum capricorne pri Mina, NL.

Turbinicarpus saueri ssp. septentrionalis (1577).

Turbinicarpus saueri ssp. septentrionalis (1577).

Sclerocactus scheeri.

Mala mujer.

Parque Potrero Chico. Krásna podívaná.

Hmly sa prevaľujú pri vstupnej bráne do parku.

Oblačnosť prichádza z východu.

Sclerocactus scheeri.

Escobaria emskotteriana.

Pekné gesto.

Ariocarpus trigonus.

Turbinicarpus saueri ssp. gonzalesii. Na typovej lokalite.

Sclerocactus scheeri.

Rys červený (Lynx rufus).

Zvonica kostola v dedinke pri Limares.

Raňajšie lúče slnka západne od Linares.

Prímorská nížina sa topí v hmlách.

Turbinicarpus nieblae.

Detail otŕnenia Echinocereus reichenbachii.

Echinocactus texensis.

V nížinách sa ostrovkovito vyskytuje Ariocarpus trigonus.

Občerstvovacia stanica firmy Modelo. Dobrý model, na miestne pomery.

Kondor havranovitý (Coragyps atratus).

Turbinicarpus saueri od San Vicente. Opäť výborný Jardov objav. Rastie podobne ako na typovej lokalite v Sierra Salamanca.

Kaplnka v San Vicente.

Cerro El Potosí o pár dní neskôr.

Opuntia tunicata. No comment.

Mammillaria arroyensis aff.?

Echinocactus platyacanthus.

Mammillaria albicoma.

Ferocactus stainesii.

Stenocactus erectocentrus.

Mammillaria candida.

Thelocactus conothelos ssp. argenteus.

Yucca sp., detail ostňa.

Dojazdil.

Chýba tu iba Snehulienka a sedem trpaslíkov.

"Sádrovcové hory". Detail.

Ako sa tam hore dostať?

Thelocactus bueckii ssp. bueckii.

Stenocactus multicostatus s fialovým kvetom.

Južná hranica údolia Rio San José.

Pohľad na údolie Rio San José z juhu.

V hrnci bublú frijoles charros (fazuľová s bravčovými kožami) a z mäsa budú úžasné placky.

Caracara cheriway. Mexičania jej hovorievajú rompehuesos - lámač kostí.

Cestná infraštruktúra sa za posledných desať rokov výrazne zlepšila. Trak pri Sandía La Victoria.

Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. n. (bravoanus, či staniki nom. prov.).

Pelecyphora strobiliformis na ďalšom nálezisku pri Ej. La Soledad.

Stenocactus erectocentrus.

Thelocactus bueckii ssp. bueckii.

Turbinicarpus pseudopectinatus fa. rubriflorus.

Turbinicarpus subterraneus.

Yucca sp. v západe slnka východne od Matehuala.


Turbinicarpus schmiedicekanus ssp. schmiedickeanus (0206). Pre mňa zatiaľ najkrajší turbiňák. Na tomto kopci ich našiel Vojto pri poslednej návšteve v októbri 2014.

Thelocactus conothelos ssp. conothelos.

Astrophytum myriostigma ssp. columnare.

Agave striata. Detail.

Turbinicarpus schmiedicekanus ssp. schmiedickeanus (0206). Naklasickom, "mojom" kopci.

Leuchtenbergia principis.

Turbinicarpus graminispinus.

Ariocarpus kotschoubeyanus.

Lophophora alberto - vojtechii.

Spomínaná zmena pukov Astrophytum myriostigma ssp. columnare na odnože.

Leuchtenbergia principis.

Lophophora williamsii. Caespitózna forma od Miquihuana. Nádhera.

Večera v Tula. Nebola tu gastronomická špička, ale zasmiali sme sa.

Pekná a zaujímavá forma Mammillaria multiceps v neznámom kaňone. Je vzdialená osem kilometrov chôdze od auta. Pôjdete ju pozrieť?

Ficus sp..

Kaňonom sme prešli viac ako 16 km jedným smerom...

Mammillaria aureilanata.

Pelecyphora aselliformis.

Dolietal...

Šuster zo Cerritos. Skôr by som ho typoval na násilníka.

Babka z roviny v okolí Las Tablas.

Romeo a Júlia, alebo tanečníci od Las Tablas.

Lekno pri Las Tablas. Dokonalé kúpanie.

Rompehuesos a sup.

Batmani odlietajú.

Ferocactus echidne ssp. rafaelensis.

Zrejme bývalý cukrovar. Tento to už nerozchodí.

Krásne úseky ďalšieho neznámeho kaňona.

Seňor z Jalpanu vareniu fakt rozumie.

Sierra del Doctor. S Turbinicarpus pseudomacrochele ssp. lausseri nemá nič spoločné.

Astrophytum ornatum mi vždy zdvihne náladu. Tento raz pri Maconi. Boli sme tu s nebožkou asi v roku 1995, ale nebola cesta...

Echinocactus platyacanthus nad Maconi.

Strombocactus corregidorae.

Ako vraví geniálny Boris Filan:
"Cigary idú do neba
Raz prídeme tam za nimi
Našťastie ešte netreba"
Dávajú iný rozmer výnimočným momentom. A v Mexiku je výnimočný skoro každý deň.

Strombocactus disciformis ssp. esperanzae.

Západ slnka južne od Jalpan.

Cephalocereus senilis je okrem údolia Metztitlánu známy aj zo susednej Barranca de Tolantongo.

Turbinicarpus pseudomacrochele ssp. n.? Rastliny majú najbližšie zrejme ku krainzianus minimus.

Stenocactus dichroacanthus.

Turbinicarpus pseudomacrochele ssp. n..

Balkóny v Pachuca.

Zatiaľ ostatná noc v poli.

Východ slnka nad Pachuca.

Týmto parkom v Polanco som chodieval štyri roky do roboty.

Polanco je úplne iné Mexiko.

Tetám je na ulici nejako teplo. A už skoro ráno.

Denný kolorit turistických zón hlavného mesta.

Zócalo. Škoda, že katolíci nesvietili.

Realita býva mrazivá.
 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com