Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia 2014 - 10

V roku 2014 mi končili nalietané míle v Miles and More. Nechať ich prepadnúť viac ako 140 000 je hlúposť. Veľmi som chcel ísť do Mexika. Mirovi Halfarovi sa to veľmi nepozdávalo. Dohodli sme sa, že začiatkom augusta 2014 vyrazíme spolu do Brazílie. Nakoniec som ja nemohol odísť z roboty a Miro s Blažkou šli do Brazílie sami.
Hoci som zostal doma, stále som špekuloval ako a kam vypadnúť. V marci bude 25 rokov od prvej cesty do Mexika. Lenže ja som nechcel cestovať v marci, ale teraz. Miro bol stále v Brazílii a mnou lomcovala cestovná horúčka. Ako píšem na inom mieste, podobná situácia ako v lete 1991 - na druhý deň po zhliadnutí filmu Tanec s vlkmi som si kúpil letenky a v októbri 1991 som letel znovu. Obe prvé cesty (1990 a 1991) som absolvoval takmer sám. Takže žiadny problém ak by aj Miro nemohol letieť. Našiel som voľné takmer tri týždne a objednal si letenky.

Po návrate z dlhého pobytu v Mexiku (1994-1998) ma do Mexika zobral až Miro Halfar v roku 2004. Takže desaťročná abstinencia. Cesty do Chile, Brazílie, či Argentíny sú fajn, ale nemajú šťavu. Itinerár cesty som mal pomerne jednoduchý. Veľmi som chcel vidieť pár vecí, ktoré sa za viac ako pätnásť rokov objavili - Astrophytum caput – medusae, Agave albopilosa, nejakých päť dní sa motať v okolí Rayones (ešte raz ísť hore na Turbinicarpus swobodae – boli sme tam v 1991 s Jorgem v psom počasí), pozrieť lokalitu zaujímavého beguinii zo sádrovcov pri Galeana (videli sme ho s Alim v 1990 a myslím, že je to booleanus z iného náleziska), pomotať sa pár dní južne od Zaragosa, skočiť na Turbinicarpus saueri pri Jaumave (iný flek, nie typová lokalita v Sierra Salamayuca), pozrieť Ariocarpus agavoides zo SLP, Astrophytum ornatum pri Rio Bagre (našiel som ho pri hľadaní Turbinicarpus alonsoi) a pomaly sa vrátiť do hlavného mesta. Medzičasom sa kŕmiť mexickou kuchyňou a podporovať pivovar Modelo. Ako to dopadlo sa dočítate o chvíľu.

Kedysi dávno mi Igor Dráb dal GPS-ku na caput – medusae. Stratila sa mi niekde v počítačoch. Poslal ju znovu. Vďaka. Prvý problém vyriešený. Píšem Jorgemu. Či by ako objaviteľ Agave albopilosa nešiel so mnou na flek. Rastie mu to pár desiatok minút za domom. Nediplomaticky ma poslal do prdele. Nediplomaticky preto, lebo na tú cestu som sa vôbec netešil. Škoda, ale snáď tú ágavu v tomto veku rozchodím. Ako písaval múdry Ezop, aj tak sa jej nádherné štetinky v kultúre nechcú otvárať. Široko – ďaleko najlepším univerzálnym znalcom mexickej kaktusovej flóry je Jardo Šnicer. Pravdu povediac, veľmi neviem, čo si od neho pýtať. Mammillaria luethyi by som veľmi chcel, ale nechce sa mi ísť severne od Monterrey. Pýtať Aztekium valdesii je nezdvorilosť a ja veľmi nerád počúvam slovíčko NIE. Takže píšem Jardovi všeobecný mail, že v októbri idem do Mexika, najsevernejšie plánujem byť v Monterrey a ak chce, nech mi pošle pár zaujímavých flekov. Na druhý deň pošle mobilné číslo. Nefunguje. Ďalší mail. Chybička se vloudila. Aj medzi slovami „voda“ a vodka“ je rozdiel len jediného písmenka a akýže je to rozdiel. Konečne spolu hovoríme. Jardo sa len vypytuje s kým idem. Ísť sám na cestu do Mexika asi nie je úplne normálne. Má to ale obrovskú výhodu – nemáte medziľudský problém. Za všetko ste si zodpovedný sám. Nakoniec z Jarda vypadne, že hľadá niekoho na cestu. Počas jeho prvej cesty do Mexika na jeseň 1991 sme s Jardom spolu s panem ředitelem, dnes možno aj docentem Kuntem a Pepom Formánkom absolvovali spoločný výlet do Tehuacánu a Metztitlánu. Bol to Cirkus Klucký na kolečkách. Jardo sa rýchlo zapaľuje. Vezmem Ťa na najbohatšiu lokalitu Mammillaria luethyi, ukážem Ti caput – medusae, chcem ísť na Aztekium valdesii, hľadať v okoli Rayones a musím nájsť Mammillaria bertholdii. Keďže moja priorita je motať sa týždeň v neznámom teréne, veľa fotiť a užívať si mexickú kuchyňu, dohodneme sa rýchlo. O dva dni Jardo volá, že je to OK a on berie so sebou aj Vojtu Mišáka. Aj s ním sme sa kedysi v Mexiku stretli. V trojici sa to bude dať snáď vydržať. Ak nie, určite je lepšie pobehovať nešťastný tri týždne v Mexiku, ako sedieť tridsať rokov sám v Ilave... Nakoniec Jardo berie aj Zdendu Jiroše.
Ak idem s Jardom, nepotrebujem sa pripravovať na cestu. Jediné riziko, ktoré vidím je, že to pár dní pred cestou skrečuje. Natlačím teda do GPS-ky pár údajov, ktoré mám. Aj s ohľadom na vysokú kriminalitu pošpekulujem akú fototechniku si vezmem (nerád by som bol, aby mi dobrí katolíci v bigotnom Mexiku ukradli všetko). Nakoniec sa rozhodujem pre 36 megový FF senzor a dve malé sklá s pevným ohniskom – 16/2.8 a 50/1.8. Dlhé makro (200/4) a veľký teleobjektív (80-400/4.5-5.6). Plus malý blesk a statív. Dosť na ťažného koňa. Ak máme ísť štyria, päťdesiat cigár by malo stačiť. Očakávam, že štyria bieli chlapi stratení v púštiach severu a juhu Mexika budeme pre policajtov a vojakov ako magnety...
Jardo je naďalej hyperaktívny. Vyštarkal od Bertholda dobrý opis fleku Mammilllaria bertholdii. Po ceste na juh chce stáť na Mammillaria hernandezii, Mammillaria dodsoni, rád by skúsil v Oaxaca Echinocereus pulchellus ssp. acanthosetus, či nevidel Pelecyphora strobiliformis pri La Perdida. Na týchto miestach som bol. Aspoň uvidíme ako sa zmenili. Nakoniec v deň "D" sa stretávame v Mníchove na letisku. Pár nemeckých pív a sedíme v Airbause A340-600 na ceste do Mexika.
Prilietame nad ránom. Z Combivan-u berieme auto a rýchlo na juh kým nezačne ranný trafik. Šoférujem. Doprava je hustá aj smerom na juh. Po štvorprúdovej výpadovke ideme v hustom rade áut. Zrazu pred nami začínajú rýchle úhybné manévry. Autobus predo mnou zatancuje zo strany na strany na stranu a mne leží pár metrov od auta na zemi vyzuté, krvavé a bezhlavé ženské telo... Stihnem sa mu vyhnúť. Začiatok ako prasa.

Čo sme vlastne za takmer tri týždne v teréne videli? Lauov spoločný flek Mammillaria napina a solisioides pri Esperanza. Mammillaria hernandezii na Vojtovom fleku. Následne Echinocereus pulchellus ssp. acanthocetus. Ja som tu už aspoň dvakrát neúspešne hľadal. Opäť je Vojto úspešný. Super! Úspešne hľadáme (opäť Vojto) horúcu novinku a asi najkrajšiu mamiláriu všetkých čias - Mammillaria bertholdii. Ďalšou zastávkou sú ortegáče. Vidíme ich na viacerých miestach. Nádherné kaktusy. Nad Diaz Ordaz fotíme Mammillaria deherdtiana. Stojíme na ďalšom fleku Mammillaria hernandezii. Tento raz v kvete! Mammillaria solisioides pri Huajuapan de León. Lauov flek Mammillaria solisioides pri Petlalcingo. Cestou do hlavného mesta stojíme na známej lokalite Peniocereus viperianus pri Zapotitlán de Salinas. V hlavnom meste meníme Ford Transit za VW Transporter. Úplne nový. Nesmieme ho oškrábať. Mierime na sever a úplne rozbití sa rozhodneme prespať v nejakej dedinke v SLP. Hoci drobne mrholí, dvaja spíme vonku. Až ráno zistíme, že sme si ustlali kúsok od námestia na ulici. Tie pohľady mechulínov na nás ráno, keď sme v súložkách vyliezali zo spacákov... Jardo s Vojtom majú neďaleko vytypované údolie na hľadanie turbiňákov. Trafili to. Jardo bol tentokrát ten prvý! Na dvoch flekoch sme videli extrémne zaujímavý nový turbiňák! Čo o ňom napísať? Zatiaľ NIČ. Príspevok a fotky budú zverejnené po vzájomnej dohode v jeden deň. Máte sa na čo tešiť. Pri Tule pozorujeme krsány flek Ariocarpus kotschoubeyanus a Lophophora koehresii. La Perdida ako typová lokalita tak Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. schmiedickeanus a Pelecyphora strobiliformis. Našli sme oboje. Ja som konečne videl turbiňák na kopci, kde som ho častokrát zbytočne hľadal. Ešte mi kolegovia ukazujú, kde všade schmiedickeanus našli. Super. Turbinicarpus graminiformis. Najviac mi pripomína Jorgeho gracilis ssp.. Nádherná rastlina. Pre porovnanie pozorujeme aj Jorgeho nález. Podobajú sa, ale identické nie sú. Graminiformis je fakt úžasný. V Rayones vidíme Aztekium ritteri na dvoch nových lokalitách. Na jednej z nich spolu s kvitnúcimi Ariocarpus scapharostrus. Zastavíme sa na klasickom fleku Geohintonia mexicana a Aztekium hintonii. Skúšame Aztekium valdesii. Neúspešne. Na jednej strane rieka strhla most, na druhej je vysoká voda a ani pick – up sa nedostane ďaleko. Zostávame stáť ďaleko od fleku. Cestou na sever pozrieme Jorgeho flek s Ariocarpus trigonus severne do Monterrey a páni ma berú na flek Mammillaria luethyi. Neuveriteľná rastlina s neuveriteľnou históriou. Raz sa to všetko dozviete. S Mirom sme luetku pár dní hľadali. Boli sme rozhodnutí ju osláviť pečeným kozľaťom. Stalo sa v Saltillo. Mesón del Norte je najlepšia reštaurácia v Saltillo s kozlencami. Dokonalý zážitok. Ako luetka. Cestou na juh, späť k Aztekium valdesii pozorujeme fantastickú populáciu Lophophora williamsii. Nakoniec dva dni na Aztekium valdesii. Ak hľadáte asistovanú samovraždu, poproste Jardu, aby vás tam zobral. Ale rastliny sú to parádne! Cestou na juhovýchod sa zastavujeme na známom fleku pri Refugio El Reparo. a Pelecyphora strobiliformis. Ako sa cesta chýli ku koncu, Jardo tlačí na fotenie Mammillaria roemeri. Krásna rastlina. Roemerku nafotíme, neúspešne hľadáme na ďalších flekoch. Úplný záver patrí jednému z krajinársky najúžasnejších kútov Mexika – Sierra de los Huicholes. Úplne posledný výlet je nový Echinocactus grusonii ssp.. Nádherná rastlina.

Úžasné takmer tri týždne po Mexiku. Výborná partia, výborná strava, ľahké pivo. Lepšie si to nedokážem asi ani predstaviť.
 
 
 
 

Bospor vo vychádzajúcom slnku.

Ranné Alpy.

Allianz Arena v Mníchove.

Partia je pokope.

Rolujeme.

Niekde nad americkým mestečkom.

Ubieha to.

Pomaly sme v kraji, kde sa vyznáme.

Tesne pred pristátím v DF.

Popocatépetl pri brieždení.

Iztaccihuatl.

Iztaccihuatl od Puebla.

Popocatépetl od Puebla.

Oba vulkány, Popocatépetl a Iztaccihuatl, od Puebla.

Prvé raňajky na diaľnici DF - Puebla.

Chutí.

Baba je šikovná.

Mammillaria napina.

Mammillaria pectinifera.

Mammillaria hernandezii.

Echinocereus pulchellus ssp. acanthosetus.

Mammillaria bertholdii.

Ortegocactus macdougallii.

Ortegocactus macdougallii.

Zaslúžená večera.

Opäť výborný výsledok z pouličnej búdy.

Mammillaria deherdtiana.

Mammillaria hernandezii v kvete.

Mammillaria solisioides od Huajuapan de León.

Pavúkov je tu všade dosť. Niektorí sú vydarení.

Mammillaria solisioides na Lauovej lokalite pri Petlalcingo.

Tetuška je výborná kuchárka.

Mammillaria, zrejme sp. nov.?

Takto dnes vyzerá lokalita s Peniocereus viperianus pri Zapotitlan de Salinas. Pár ich tam ešte ostalo.

Kto nedodržiava zákony...

Večera v Rio Verde, SLP.

Podľa európskych hygienických noriem to nie je, ale chutí tu mimoriadne.

Lophophora diffusa ssp. koehresii.

Ariocarpus kotschoubeyanus ssp. albiflorus.

Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. schmiedickeanus.

Pelecyphora strobiliformis od La Perdida.

Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. graminispinus.

Turbinicarpus schmiedickeanus ssp. nov.. Niečo medzi gracilis a dickinsoniae.

Škoda, že Jardo nie je baba. Kaktusom rozumie a varí úžasne.

Aztekium ritteri.

Aztekium ritteri.

Aztekium ritteri fa. cristata.

Ariocarpus schapharostrus.

Aztekium hintonii.

Geohintonia mexicana.

Ariocarpus trigonus, severne od Monterrey.

Mammillaria luethyi.

Lophophora williamsii.

Aztekium valdesii.

Ariocarpus retusus a Pelecyphora strobiliformis od Refugio El Reparo.

Mammillaria roemeri.

Echinocactus grusonii ssp. od San Juan Capistrano.

Slečne asi operoval držku začiatočník.

Catedral na Zócalo.

Dokonalej mexickej kuchyne sme si fakt užili.

Pohľad na Katedrálu na Zócalo z Torre Latinoamericana.

Rôzne zaujímavé veci sa dajú vidieť z Torre Latinoamericana.

Rôzne zaujímavé veci sa dajú vidieť z Torre Latinoamericana. V tomto prípade kupola Bellas Artes.

Rôzne zaujímavé veci sa dajú vidieť na Torre Latinoamericana. V tomto prípade...

Torre Latinoamericana.

Tanečná umelkyňa pri Bellas Artes.

A s radosťou späť do každodennej romantiky. Mexická cesta sa znovu a znovu vracia nad zasneženými Alpami ako neskutočný nemý film.
 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com