Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

El Cinco, COAH

Podľa google maps je pomerne ťažko určiť presný názov náleziska - El Cinco v štáte Coahuila. Pamätám si, že odbočka na General Cepeda je pri La Rosa (cesta Saltillo - Torreon). Poznámky mi hovoria, že je to skoro 40 km od General Cepeda. Niektorí kolegovia majú podobnú vegetáciu označovanú ako 5 de Mayo. Budú to zrejme neďaleké fleky.

Na vyčnievajúcom kopci som vo výške okolo 2250 m. n. m. pozoroval Escobaria laredoi (0390), Echinocereus nivosus (0391), Agave striata (0392), Echinoicereus pectinatus, Mammillaria chionocephala, Turbinicarpus beguinii, Echinocereus parkeri, Neolloydia odorata a Epithelantha micromeris.


Z našej návštevy s Jorgem 20.11.1991 vznikol nikdy nepublikovaný článok. Tu je v skrátenej a trochu upravenej podobe:
V druhej polovici novembra 1991 vyberáme skoro ráno do General Cepeda. Tam sa pýtame na cestu do Parrasu a na nej zažívame prvé prekvapenie. Cesta je síce vyznačená ako dobrá, ale ona je v skutočnosti lepšia ako federálne autostrády. Za pár minút prekonávame potrebnú vzdialenosť a mierime na juh do hôr. Sme vo výške okolo 2000 m n. m. a neklamným znamením toho je výskyt borovíc. Úpätia všetkých kopcov sú nimi porastené. Pohľad na krajinu veľmi pripomína stredné Slovensko. Borovice sú samozrejme indikátorom vyššej vzdušnej vlhkosti. Konečne sme na správnom mieste. Vystupujeme a vydávame sa v ústrety vysokému kopcu. Cestou k plotu si všímame jeden - jediný Echinocereus pectinatus. Preliezame plot a stúpame do svahu so severozápadnou orientáciou. Je husto porastený Dasylirion longissimus a Agave striata. Na skalných platniach nachádzame prvé Escobaria laredoi. Najskôr ich vidíme len na spomínaných platniach, prípadne v špárach. Čím vyššie stúpame, tým je ich výskyt hustejší a nachádzame ich aj pod kríkmi. Sú to pekné, biele, krátkotŕnne rastliny žijúce vo väčších, či menších trsoch. Len o niečo vyššie nachádzame prvý Echinocereus nivosus. Je to krásny trs, ktorý sedí na "päte" dasylirionu. Okrem týchto dvoch druhov pozorujeme Mammillaria chionocephala, Neolloydia conoidea a Echinocerus leonensis (dnes tie rastliny nazývam parkeri). V prvom sedle si náhodou všímame Epithelantha micromeris. Podobne ako eskobárie aj echinocereusy sú častejšie vo vyšších výškach. Cestou k nemu zbadáme jeden Gymnocactus (dnes Turbinicarpus) beguinii. Aj keď výskyt Echinocerus nivosus, ktorý rastie takmer výlučne v trsoch, sa zvyšuje smerom nahor, nemôže hustotou konkurovať Escobaria laredoi. Tú vidíme takmer na každom treťom - štvrtom kroku. Echinocereusy sú pomerne vzácne. Aby sme ich od seba odlíšili, častokrát musíme prísť až k skupine rastlín a tam rozhodnúť o čo sa jedná. Na vrchole, vo výške 2250 m nad morom konečne nachádzame viac echinocereusov. Tie, ktoré rastú pod borovicami, sú menej vytŕnené. To sa ale týka aj Neolloydia conoidea. Síce sme nenašli nič prevratného, ale dnešné dva nálezy a krásna scenéria nás napĺňajú spokojnosťou, že sme dnešný deň nepremrhali.
 
 
 
 

Escobaria laredoi (0390).

Escobaria laredoi (0390).

Escobaria laredoi (0390).

Nádherná krajina pri El Cinco.

Turbinicarpus beguinii.

Escobaria laredoi (0390).
 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com