Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia marec 2007

Druhá cesta v marci 2007. Chceli sme spojiť ešte jedno pozorovanie uebelmanií pri Diamantina s komplexom rastlín Discocactus bahiensis (či subviridigriseus) a Discocactus zehntneri.

Bola to naša druhá a nakoniec aj posledná cesta s Wernerom. Nie dlho pred našou cestou ho operovali. Zotavoval sa rýchlejšie ako čakal a nakoniec šiel s nami. Okrem výbornej stravy a zábavy sme našli aj veľa nových disko flekov a vrcholom cesty bol nález nového Discocactus petr-halfari!
 
 
 
 


Prvá "porada" na domácom letisku.


Boeing 747 na ceste do Brazílie.


S Wernerom sme sa stretávali vo Frankfurte. Mali sme meškanie a skoro sme nestihli prípoj. Slabší začiatok, ale cesta bola opäť famózna.


Výraz tváre letušiaka dáva tušiť, že sme boli výborní cestujúci.


Prvé ráno.


Spali sme v nejakom hotelíku v Santa Luzia pri Belo Horizonte.


Kľudné raňajky a potom nekonečná cesta na sever.


VW Bus je pre piatich plne naložených kaktusárov pomerne pohodlné auto. Teda okrem vodiča.


Marec býva častokrát daždivý. Počasie sa priebežne mení. Za prvé dva dni sme utočili viac ako 1 500 km.


Južne od Senhor do Bonfim sme stáli pri ceste na "kvetinovom trhu".


Tie meláče sú gustiózne.






Tak krásne ako vyzerajú aj chutia.




Pred večerou v Senhor do Bonfim ešte príprava na zajtrajšok. Už by sme mali vidieť kaktusy.






Domáci popíjajú vonku. Všetci sú veľmi milí a kamarátski.


Keby bola Mexičanka, určite by bola hlavnou hrdinkou mnohých seriálov.


Strava zodpovedá obsluhe.


Ešte porovnať GPS-ky a môžme ísť.


Cestujúci sú nedočkaví. Nikto nemešká.


Austrocephalocereus dybowskii HU 160. Toto je flek, z ktorého je fotografia v Backebergovom Das Kakteenlexikon. Len je to tu teraz veľmi zelené. Pršieva.


Austrocephalocereus dybowskii HU 160. Detail. Krásna rastlina.


Melocactus zehntneri aff. HU 161.






V literatúre sa Juremal spomína ako nálezisko Discocactus bahiensis. Na odbočke z hlavnej stojíme a dopĺňame tekutiny.


Sušené mäso je výborná pochutina. Písaval o ňom Karl May. Všetky tie indiánky som "žral" a cestoval som s ním po Llano Estacado. Hovorieval som si vtedy, že tam sa raz musím dostať. Dostal som sa a ochutnal som aj sušené mäso. Zvláštna chuť. Nedá sa opísať na webstránke. Ale mäso zasýti.


Fuuuj. Tomuto sa fakt nedá tlieskať!


Ešteže to nie sú opičky...


Prvý stop. Len tak na náhodu. Werner je pesimista...


Začiatok "jak bejk"! Discocactus bahiensis. Pekné, veľké rastliny.


Melocactus zehntneri aff.


Nádherné rastliny Discocactus bahiensis. V rovine medzi riedkou trávou.


Buď sa Miro toho diskáča bojí, alebo zhltol vešiak.




Ďalšia náhodná zastávka - a opäť triafame!


Discocactus bahiensis.


Na diskáče pár jalových zastávok.


Ale našli sme Melocactus pachyacanthus aff.


Nejaký cereus.


A trochu krajší kaktus.


Opäť Melocactus pachyacanthus aff.


Discocactus bahiensis, tento raz v čiernej láve.


V pomerne vysokých kríkoch a častokrát v tieni.


Rastliny sú menšie, čo ale môže byť spôsobené suchším stanoviskom.


Opäť dopĺňame tekutiny.


Pri Abreus sme nenašli diskáče,


... ale tohto diskobola!


Napriek tomu, že Werner kontroluje všetko, čo sa kedy o Abreus a Discocactus bahiensis napísalo, pre dnešok je koniec.







































































































































































































































































































 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com