Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia august 2004

Prvá cesta do Brazílie sa chystala veľmi dlho. Prehovárali sme Wernera van Heeka, aby šiel s nami. Poznal som sa s Wernerom od roku 1995 a hoci mi kedysi dal všetky svoje brazílske fleky, bolo komplikované ho prehovorit na cestu. Nakoniec ho Miro zlomil.

V lete 2004 sa stretávame vo Frankfurte s Blažkou, Mirom a Wernerom. Organizáciu cesty prenechávame na Wernera. Sľubuje, že uvidíme uebelmannie a kopec diskáčov. Super. Motáme sa potom v okolí Diamantina a jej širokom okolí tri týždne. Ako uvidíte z obrázkov, bola to cesta plná pohody, výbornej nálady a množstva kaktusov.
Hoci som sľúbil, že budem publikovať len balastové fotky, nedá sa nepustiť von aj niekoľko málo kaktusových. Aby bolo aj pre kaktusárov zaujímavé navštíviť stránku. Uvidíte veľa osobných fotografií. Snažil som sa vyberať Wernerove fotky. Robil nám sprievodcu. V Brazílií sa kaktusy hľadajú oveľa ťažšie ako v Mexiku. Aby ste videli jeden flek musíte prejsť veľa jalových kilometrov. A tie náleziská sú plošne veľmi obmedzené. Ako tažko sa hľadá napríklad Discocactus horstii by vedeli v Čechách rozprávať. Nám to s Wernerom trvalo chvíľu. Dúfam, že sa sa s nami bavil rovnako dobre ako sme sa my bavili s ním.
 
 
 
 


Prílet do Belo Horizonte, hlavného mesta štátu Minas Gerais.


Vegetácia v neporušenom "Serrado". Tu by som hľadal kaktusy...


Miro došoféroval jedným vrzom až do Diamantina. Prvá večera.


Famózna kuchyňa. Občas navaria aj prasačie chvostíky.


Diamantina je regulérne medzinárodné stredisko cestovného ruchu. Myslím, že je v zozname chránených pamiatok UNESCO. Brazílsky Vlkolínec.



Most cez Rio Jequintinhonha.

Podľa oblečenia nie je teplo. Hlavne fúka studený vietor.



Dedinka pri Diamantina.

Úvodné fotografické nadšenie.



Opäť Rio Jequintinhonha.



Možno Laelia sp.


Orchidea sp.

Zaujímavý podklad - kremičitý piesok.

Ďaľšia orchidea.

Discocactus alteolens aff.


Po úspešnom hľadaní krátky pivný stopp a poďme ďalej.

Minas Gerais je krajinársky zaujímavý kút Brazílie.

Kostol v zabudnutej dedinke Barao de Guaicuhy. Častokrát sme boli aj neúspešní.









Laelia sp. v kvete.

Nejaká tráva?






Cereus sp. žltý.







V takomto teréne rastú uebelmannie.










Zrejme iná Laelia sp..




Cipocereus minensis s typickými modrými plodmi.

Decká v Barao de Guaicuhy.

Všade je plno bromélií. Sú to krásne vychádzky.

















Pohľad z náleziska Uebelmannia pectinifera fa. multicostata.

Náš prvý flek v Diamantina - Uebelmannia flavispina HU 856.

Západ slnka pri Diamantina.

Kostol v niektorej z dnešných dediniek.

Cucaracha?

Tento jedinec na infarkt z ponáhľania sa určite nezájde.

Optimistický pohľad to veru nie je.

Cereus sp. so žltými tŕňmi. Nepoznáte ho náhodou?


Na tomto podklade nájdete Uebelmannia pseudopectinifera.



Uebelmannia pectinifera fa. multicostata. Tú istú rastlinu nájdete aj v súbore z roku 2007.









A opäť akási terestrická orchidea.

Úžasná rastlina - Uebelmannia pectinifera fa. multicostata.

Diamantina - strávte pekné chvíle pri virtuálnej prechádzke mestom.



Decká a ľudia v susednej dedine.












Budia dojmom, že sú veselí a spokojní.


Zdá sa, že pani má iné starosti.

Pasiflora sp.

A mladá pani si tancuje...

Pracovitý chlapík neďaleko od Mendanha. Za domom mu rastú Discocactus aleteolens - placentiformis. Celá rodina maká okolo domu a je vidieť, čo sa tu dá dokázať pri používaní šedej kôry - mozgovej.


Dve dcéry. Sú aj súbore z roku 2007. Ako ten čas beží je najlepšie vidieť na deťoch.

Diamantina zo susedných kopcov.


Uebelmannia pectinifera HU 850.

No comment.

Uebelmannia pectinifera HU 850, tzv. Monica Standort. Einfach Spitze!

Viete si ho na tej prdeli predstaviť? Sťaby osa na bonbóne...

Kompletná expedícia.

Zdá sa, že sú dokonalý pár.

Rio Jequintinhonha.

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus HU 109.

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus HU 109 s plodom.

Na nálezisku Uebelmannia gummifera.

V Minas Gerais sa domorodci snažia produkovať čo možno najviac dreveného uhlia.

Fazenda, na ktorej býva Wernerov kamarát Estanislao.









Werner sa stretnutiu skutočne veľmi teší.




Našim ženám sa ale pózovanie pri "šporhli" zase vôbec nepáči. Ale vôbec!

Napriek tomu, že fotenie sprevádza neočakávaná búrka prostestov mám dojem, že jej to veľmi sluší...



Drevené uhlie sa dorába úplne všade. Občas aj ďaleko od cesty.


Kam nás ten Estanislao dotiahol?

Na flek Uebelmannia antoanensis nom. prov., niečo medzi Uebelmannia gummifera a buiningii. Mali sme šťastie. Viaceré rastliny kvitli. V čistom kremičitom piesku.







Orchidea podobná tomu, čo sa v Mexiku volá Mormodes.


Je to ďaleko od všetkých ciest a dlhé šlapanie po tom správnom chodníku.

Uebelmannia gummifera fa. gigantea HU 859. Úchvatné nálezisko. Našli sme aj veľkú kristátu.

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus.

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus.


A drevené uhlia sa zváža z každého kúta.


Pedra Meninha.

Dedina Pedra Meninha.

Kostol v Pedra Meninha.


Decká v Pedra Meninha a rozdávanie cukríkov.









Flek Ueblemannia meninensis HU 108. Pokiaľ nemáte presnú GPS-ku na odbočku je to problém. Opis sa hodí na každú odbočku pri Pedra Meninha. Vyskúšali sme ich nekončne veľa!






Uebelmannia meninensis HU 108.


Opäť nočná Diamantina.



Večere v Diamantina sú príjemným spestrením zaujímavých dní.

Spoločným menovateľom všetkých našich ciest je pohoda. A dobrá zábava.

Výborných historiek je v našom veku vždy dosť.



Miro, Ty kecáš!

Fakt bol takýto...

Taký nie je ani v Afrike!

Miro, takí nebývajú ani v Keni, nieto v Čechách.

Nezbláznite sa. Tak bol trošku menší. Ale len trošičku.

Disko kopec.

Opäť nejaká Laelia sp.

V horku lekári doporučujú dodržiavať pitný režim. Na slovo poslúchame.









Discocactus pulvinicapitatus.


Pilosocereus supthutianus. Bez záruky.

Uebelmannia horrida.

Toto sú hotelíky, ktoré sa s veľkou dávkou šťastia dajú v týchto končinách nájsť. Normálne to býva oveľa horšie.

Akési predvolebné zhromaždenie v Grao Mogol.

Krásne osvetlený kostol v Grao Mogol.

Nakoniec sa nám v Grao Mogol, kde je dosť hotelov, nepodarilo nájsť žiadne voľné postele. Rozhodujeme sa zostať spať v parku na trávniku. Pred spaním prichádza do parku partia baviaca sa capoeirou - brazílskym bojovým tancom. Krásne predstavenie. Hlavne ak viete, že tu niekde rastie Discocactus horstii. Teda ak viete presne, kde ten horstii rastie...







Werner nedopozeral a zaspal na trávniku. Po krátkej chvíli prišli policajti a umiestnili nás v troch izbách v nejakom súkromnom dome. "Pořádek musí být".

Pilosocereus fulvilanatus.

Discocactus horstii. Jeden z najúžasnejších kaktusov Brazílie. Aspoň pre mňa. Mojim vážnym kaktusárskym snom bolo vidieť túto rastlinu in situ. Stalo sa 23.8.2004!




Aby kaktusár dosiahol svoj vrchol, nemusí sa trepať na nejaký kopec...



Micranthocereus auri - azureus.


Discocactus horstii fa. cristata.

Werner zobral so sebou pre nás všetkých studené pivo. Zrejme bol presvedčený, že sem šliape naposledy. Mýlil sa. Ešte sme tu boli spolu na druhej ceste - 12.3.2007. Vtedy to bolo pre Wernera už naposledy.


Opuntia inamoena.


"Ochočená" pička nad TV. Majú ich v Bojnickej ZOO.

Krásny nález partie okolo Wernera a Wiliho Streckera - Arrojadoa eriocaulis var. albicoronata.


Arrojadoa eriocaulis var. albicoronata.

Micranthocereus violaciflorus.

Melocactus amethystinus.


Arrojadoa rhodantha v kvete. Je to bežná rastlina v štáte Bahia.

Takto vyzerajú naše cesty - kontinuálna sranda a zábava.



Zrejme Melocactus robustispinus.


Už chápete čomu sa ten Werner tak smial?

Austrocephalocereus albicephalus HU 348.

Arrojadoa rosenbergeriana.


Coleocephalocereus goebelianus. Rastlina bez cefália. Vyzerá úžasne.

Arrojadoa rhodantha v kvete. Na rozdiel od iných arochadoí, ktoré sú mimoriadne obmedzené ich areálom rozšírenia, je A. rhodantha - ako už spomínal - bežnou a variabilnou rastlinou.


Coleocephalocereus goebelianus v plnej kráse.


Stephanocereus leucostele. Vždy osamelý a zriedkavý.

Micranthocereus polyacanthus.


Senhora chystá večeru.

Kostol v Caetité.


Senhora s vtákom.






Most v Bom Jesus da Lapa.

Starý pltník.


Preplavili sme sa šťastne.

Wernerov kamoš.

Melocactus levitestatus. Obrovské rastliny.


Austrocephalocereus dolichospermaticus. Nádherná rastlina!



Pilosocereus superfloccosus.

Melocactus levitestatus a pohľad na nálezisko.

Madona dňa. Famózne pozadie.

Napriek tomu dvadsaťkilovému kufru je "hbitá jak pardál"!


Prvý defekt na prvej ceste. V Brazílii ich býva oveľa menej ako v Mexiku.

Občerstvovacia stanica. Ľadové pivo tu predávajú asi úplne všade. Dobrý zvyk.

Deň sa nám končí. Už toho máme "plné kecky".

Nesmierne sympatické dievčatko sa motá okolo nás a po chvíli sa necháva aj ochotne fotiť.




Mama ju zobrala domov prezliecť a učesať, aby bola slečna krásna. Fakt milé.


Micranthocereus streckeri.


Opuntia sp.


Hotel v Irece. Veľmi dobrý. Kým my sme tu pár dní behali po okolí, ženy si oddýchli na bazéne.

Melocactus azureus. Pozriete si článok B. Schuetza o tomto druhu v Kaktusoch 1973, alebo 1974?




Facheiroa ulii.


Melocactus giganteus.


Werner s pohárom cachasa.


Melocactus sp.

Micranthocereus flaviflorus. Bol to Wernerov sen. Myslel si, že nerealizovateľný. Dobrý šofér, Fiat Dobló a trochu šťastia. Podarilo sa!


Slušáci.

Nedá sa povedať, že by sme trpeli hladom.

Za ten Micranthocereus flaviflorus sme si zaslúžili.


Discocactus zehntneri ssp. boomianus a Melocactus erythracanthus.

Micranthocereus densiflorus.

Melocactus albicephalus.

Melocactus erythracanthus.

Melocactus erythracanthus.

Melocactus paucispinus.

Micranthocereus alvini.

Micranthocereus alvini.

Micranthocereus alvini, detail kvetov.






Opäť sa musím vrátiť k B. Schuetzovi a prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. V roku 1980 mal titulku s Melocactus longispinus. A bola to doba skoro ako dnes. Len nemajú ústavne zabezpečenú vedúcu úlohu...

Ja som s tým longispinusom bláznil stále dokola. Oni - Miro a Werner - to odsúvali. Čas sa nedal zastaviť a museli sme tam ísť. Ak si vážite minulosť, vlastnú minulosť, vlastné sny, viete odkiaľ ste prišli a kam chcete v kaktusárčení dôjsť, nič iné vám nezostáva.
Takže Werner nás vedie po takmer tridsiatich rokoch od Schuetzovho článku na flek s Melocactus longispinus (ernestii). Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Lenže, ako to bežne v živote býva, jedna lastovička leto nerobí. A opäť sa vraciame k obchodníkom s kaktusmi. Svojho času, a stáva sa to aj dnes, popisujú sa odlišnosti. Takže na prvý pohľad jasný Melocactus longispinus je v skoršom vývojom štádiu obyčajný Melocactus longispinus. Pri vytváraní cefália sa mení na Melocactus ernestii. Aby na staré kolená skončil ako široko chápaný a akceptovaný Melocactus oreas...
A cítite tam tú našu, osobnú, históriu. Keď sme nemohli cestovať. Iba si to všetko predstavovať. Na rozdiel od pánov Schuetza, či Pechánka, máme to šťastie, že sme sa tam dostali a vieme to posúdiť vlastnými očami a vlastným rozumom. V každom prípade taká osobná rastlina.

Melocactus ernestii ako vyšitý.

Výborný príklad ako sa meláče (a ostatne aj diskáče) v rôznom čase ich vývoja menia.

Toto nie je boľševické Dievčie hrozno, ale reálny "dívčí sen".

Detail cefália.

Dokonca s cefáliom.




Stojíme v nejakej diere v Bahía. Krásne mestečko. A nič...






























Krásny cintorín nikedy v štáte Bahia. Kúsok od neho je vyzbieraná typová lokalita Pierrebraunia bahiensis.


Prvý a jediný had, ktorého som za tri návštevy v Brazílii stihol cvaknúť.


Buiningia brevicylindrica ssp. (var.) longispina. Nádherné a veľmi osobité juhoamerické pichliač.



Arrojadoa pennicillata.

Opäť Rio Jequintinhonha. Tentoraz na spodnejšom toku.

Buiningia aurea. Zrejme HU 116.

Melocactus azulensis fa. multiceps.

Proces delenia cefália môže byť aj veľmi romantický...



Posledný flek prvej cesty. Nikto netušíme čo najbližšia doba prinesie.

Rozlúčková fotografia z roku 2004. Na, dnes (2010) už neexistujúcom, fleku Buiningia purpurea...

Buiningia purpurea. Očarila ma v Kateenlexikone v obrazovej časti s farebnými fotografiami. Nedal sa zohnať materiál. Werner nám ju sprístupnil. Podľa Machadových slov dnes flek neexistuje. Záujem o kopec prejavila istá firma ťažiaca mramor, či žulu. Nedostala súhlas na ťažbu. Dôvod boli Buiningie. Tak ich ostriekali nejakým herbicídom. V noci. Zmizli. Tie buiningie. Viac nebol dôvod "chrániť" kopec...

Post mortum.

Výborný, nemecký, hotel kúsok od Belo Horizonte.





Spomínaný hotel Dom Otto vo Vespaciano - www.domotto.com.br

Belo Horizonte, hlavné mesto štátu Minas Gerais.


Mali sme šťastie a aj na uliciach Belo sme videli peknú a zaujímavú capoeira show.




 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com