Úvod   |   Galeria   |   Napíšte mi
 


 
 

Varia august 2004

 
 
 
 

Detail cefália.







Cipocereus minensis s typickými modrými plodmi.

Cereus sp. žltý.

Na tomto podklade nájdete Uebelmannia pseudopectinifera.



Našim ženám sa ale pózovanie pri "šporhli" zase vôbec nepáči. Ale vôbec!

Už chápete čomu sa ten Werner tak smial?




Tento jedinec na infarkt z ponáhľania sa určite nezájde.



Výborný príklad ako sa meláče (a ostatne aj diskáče) v rôznom čase ich vývoja menia.




Pohľad z náleziska Uebelmannia pectinifera fa. multicostata.

Napriek tomu, že fotenie sprevádza neočakávaná búrka prostestov mám dojem, že jej to veľmi sluší...


Diamantina zo susedných kopcov.



Úvodné fotografické nadšenie.

Pilosocereus fulvilanatus.

Uebelmannia gummifera fa. gigantea HU 859. Úchvatné nálezisko. Našli sme aj veľkú kristátu.



Micranthocereus streckeri.


Dedina Pedra Meninha.


Zdá sa, že pani má iné starosti.



Mama ju zobrala domov prezliecť a učesať, aby bola slečna krásna. Fakt milé.



Pilosocereus supthutianus. Bez záruky.

Uebelmannia pectinifera fa. multicostata. Tú istú rastlinu nájdete aj v súbore z roku 2007.

Uebelmannia horrida.


Podľa oblečenia nie je teplo. Hlavne fúka studený vietor.

Prvý defekt na prvej ceste. V Brazílii ich býva oveľa menej ako v Mexiku.


Wernerov kamoš.




Opuntia inamoena.


Minas Gerais je krajinársky zaujímavý kút Brazílie.

Fazenda, na ktorej býva Wernerov kamarát Estanislao.


Melocactus levitestatus a pohľad na nálezisko.



V horku lekári doporučujú dodržiavať pitný režim. Na slovo poslúchame.

Na nálezisku Uebelmannia gummifera.

Coleocephalocereus goebelianus v plnej kráse.



Napriek tomu dvadsaťkilovému kufru je "hbitá jak pardál"!



Opäť Rio Jequintinhonha. Tentoraz na spodnejšom toku.


Diamantina, pamiatka UNESCO.

Proces delenia cefália môže byť aj veľmi romantický...

Dve dcéry. Sú aj súbore z roku 2007. Ako ten čas beží je najlepšie vidieť na deťoch.

Senhora chystá večeru.

Werner zobral so sebou pre nás všetkých studené pivo. Zrejme bol presvedčený, že sem šliape naposledy. Mýlil sa. Ešte sme tu boli spolu na druhej ceste - 12.3.2007. Vtedy to bolo pre Wernera už naposledy.



Decká v Barao de Guaicuhy.



Most cez Rio Jequintinhonha.

Melocactus paucispinus.

Krásny nález partie okolo Wernera a Wiliho Streckera - Arrojadoa eriocaulis var. albicoronata.


Micranthocereus violaciflorus.


Nezbláznite sa. Tak bol trošku menší. Ale len trošičku.


Diamantina - strávte pekné chvíle pri virtuálnej prechádzke mestom.

Zaujímavý podklad - kremičitý piesok.

Discocactus zehntneri ssp. boomianus a Melocactus erythracanthus.



Taký nie je ani v Afrike!



Po úspešnom hľadaní krátky pivný stop a poďme ďalej.

Večere v Diamantina sú príjemným spestrením zaujímavých dní.



Micranthocereus alvini.


Melocactus sp.

Toto sú hotelíky, ktoré sa s veľkou dávkou šťastia dajú v týchto končinách nájsť. Normálne to býva oveľa horšie.


Diamantina, pamiatka UNESCO.

Občerstvovacia stanica. Ľadové pivo tu predávajú asi úplne všade. Dobrý zvyk.


Preplavili sme sa šťastne.

Prílet do Belo Horizonte, hlavného mesta štátu Minas Gerais.


Kostol v Pedra Meninha.

Werner sa stretnutiu skutočne veľmi teší.





Pedra Meninha.



A mladá pani si tancuje...

Výborný, nemecký, hotel kúsok od Belo Horizonte.

Stojíme v nejakej diere v Bahía. Krásne mestečko. A nič...





Discocactus horstii. Jeden z najúžasnejších kaktusov Brazílie. Aspoň pre mňa. Mojim vážnym kaktusárskym snom bolo vidieť túto rastlinu in situ. Stalo sa 23.8.2004!

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus.


Starý pltník.

Kostol v zabudnutej dedinke Barao de Guaicuhy. Častokrát sme boli aj neúspešní.

Melocactus ernestii ako vyšitý.


Mali sme šťastie a aj na uliciach Belo sme videli peknú a zaujímavú capoeira show.


Západ slnka pri Diamantina.


Zrejme Melocactus robustispinus.


Austrocephalocereus albicephalus HU 348.




Kostol v niektorej z dnešných dediniek.


Hotel v Irece. Veľmi dobrý. Kým my sme tu pár dní behali po okolí, ženy si oddýchli na bazéne.



Cereus sp. so žltými tŕňmi. Nepoznáte ho náhodou?


Opäť nočná Diamantina.

Toto nie je boľševické Dievčie hrozno, ale reálny "dívčí sen".




Melocactus azureus. Pozriete si článok B. Schuetza o tomto druhu v Kaktusoch 1973, alebo 1974?

Zrejme iná Laelia sp..

Spoločným menovateľom všetkých našich ciest je pohoda. A dobrá zábava.


Buiningia brevicylindrica ssp. (var.) longispina. Nádherné a veľmi osobité juhoamerické pichliač.

Micranthocereus alvini, detail kvetov.


Micranthocereus flaviflorus. Bol to Wernerov sen. Myslel si, že nerealizovateľný. Dobrý šofér, Fiat Dobló a trochu šťastia. Podarilo sa!


Werner s pohárom cachasa.

Fakt bol takýto...


Discocactus alteolens aff.

Arrojadoa eriocaulis var. albicoronata.


Miro, takí nebývajú ani v Keni, nieto v Čechách.






Prvý a jediný had, ktorého som za tri návštevy v Brazílii stihol cvaknúť.



Micranthocereus alvini.




Diamantina, pamiatka UNESCO.

Melocactus azulensis fa. multiceps.


Kostol v Caetité.

Discocactus horstii fa. cristata.

Decká v Pedra Meninha a rozdávanie cukríkov.


Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus HU 109 s plodom.


Aby kaktusár dosiahol svoj vrchol, nemusí sa trepať na nejaký kopec...





Buiningia aurea. Zrejme HU 116.

V Minas Gerais sa domorodci snažia produkovať čo možno najviac dreveného uhlia.

Flek Ueblemannia meninensis HU 108. Pokiaľ nemáte presnú GPS-ku na odbočku, je to problém. Opis sa hodí na každú odbočku pri Pedra Meninha. Vyskúšali sme ich nekončne veľa!

Madona dňa. Famózne pozadie.






Senhora s vtákom.


Melocactus levitestatus. Obrovské rastliny.


Takto vyzerajú naše cesty - kontinuálna sranda a zábava.



Miro, Ty kecáš!


Výborných historiek je v našom veku vždy dosť.


Je to ďaleko od všetkých ciest a dlhé šlapanie po tom správnom chodníku.

Laelia sp. v kvete.




Melocactus erythracanthus.

Dedinka pri Diamantina.


Orchidea podobná tomu, čo sa v Mexiku volá Mormodes.

Nedá sa povedať, že by sme trpeli hladom.


Na flek Uebelmannia antoanensis nom. prov., niečo medzi Uebelmannia gummifera a buiningii. Mali sme šťastie. Viaceré rastliny kvitli. V čistom kremičitom piesku.

V takomto teréne rastú uebelmannie.



Melocactus albicephalus.


Stephanocereus leucostele. Vždy osamelý a zriedkavý.

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus HU 109.



Pracovitý chlapík neďaleko od Mendanha. Za domom mu rastú Discocactus aleteolens - placentiformis. Celá rodina maká okolo domu a je vidieť, čo sa tu dá dokázať pri používaní šedej kôry - mozgovej.







Diamantina, pamiatka UNESCO.

Micranthocereus polyacanthus.

No comment.





Rozlúčková fotografia z roku 2004. Na, dnes (2010) už neexistujúcom, fleku Buiningia purpurea...

Diamantina, pamiatka UNESCO.


Ďaľšia orchidea.


Orchidea sp.


Disko kopec.


Vegetácia v neporušenom "Serrado". Tu by som hľadal kaktusy...



Discocactus pulvinicapitatus.


Belo Horizonte, hlavné mesto štátu Minas Gerais.

Rio Jequintinhonha.

Akési predvolebné zhromaždenie v Grao Mogol.

Optimistický pohľad to veru nie je.

Diamantina je regulérne medzinárodné stredisko cestovného ruchu. Je v zozname chránených pamiatok UNESCO. Brazílsky Vlkolínec.

Deň sa nám končí. Už toho máme "plné kecky".


Uebelmannia pectinifera HU 850, tzv. Monica Standort. Einfach Spitze!

Dokonca s cefáliom.

Nakoniec sa nám v Grao Mogol, kde je dosť hotelov, nepodarilo nájsť žiadne voľné postele. Rozhodujeme sa zostať spať v parku na trávniku. Pred spaním prichádza do parku partia baviaca sa capoeirou - brazílskym bojovým tancom. Krásne predstavenie. Hlavne ak viete, že tu niekde rastie Discocactus horstii. Teda ak viete presne, kde ten horstii rastie...

Pilosocereus werdermannianus var. densilanatus.


Most v Bom Jesus da Lapa.






Post mortum.






Arrojadoa rosenbergeriana.



Náš prvý flek v Diamantina - Uebelmannia flavispina HU 856.



Opäť sa musím vrátiť k B. Schuetzovi a prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. V roku 1980 mal titulku s Melocactus longispinus. A bola to doba skoro ako dnes. Len nemajú ústavne zabezpečenú vedúcu úlohu...

Ja som s tým longispinusom bláznil stále dokola. Oni - Miro a Werner - to odsúvali. Čas sa nedal zastaviť a museli sme tam ísť. Ak si vážite minulosť, vlastnú minulosť, vlastné sny, viete odkiaľ ste prišli a kam chcete v kaktusárčení dôjsť, nič iné vám nezostáva.
Takže Werner nás vedie po takmer tridsiatich rokoch od Schuetzovho článku na flek s Melocactus longispinus (ernestii). Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Lenže, ako to bežne v živote býva, jedna lastovička leto nerobí. A opäť sa vraciame k obchodníkom s kaktusmi. Svojho času, a stáva sa to aj dnes, popisujú sa odlišnosti. Takže na prvý pohľad jasný Melocactus longispinus je v skoršom vývojom štádiu obyčajný Melocactus longispinus. Pri vytváraní cefália sa mení na Melocactus ernestii. Aby na staré kolená skončil ako široko chápaný a akceptovaný Melocactus oreas...
A cítite tam tú našu, osobnú, históriu. Keď sme nemohli cestovať. Iba si to všetko predstavovať. Na rozdiel od pánov Schuetza, či Pechánka, máme to šťastie, že sme sa tam dostali a vieme to posúdiť vlastnými očami a vlastným rozumom. V každom prípade taká osobná rastlina.















Coleocephalocereus goebelianus. Rastlina bez cefália. Vyzerá úžasne.



Pilosocereus superfloccosus.

Možno Laelia sp.


Opäť nejaká Laelia sp.


Decká a ľudia v susednej dedine.


Posledný flek prvej cesty. Nikto netušíme čo najbližšia doba prinesie.

Diamantina, pamiatka UNESCO.

Austrocephalocereus dolichospermaticus. Nádherná rastlina!





Diamantina, pamiatka UNESCO.


Viete si ho na tej prdeli predstaviť? Sťaby osa na bonbóne...


Micranthocereus auri - azureus.


Zdá sa, že sú dokonalý pár.



Pasiflora sp..


Arrojadoa pennicillata.


Melocactus amethystinus.



A opäť akási terestrická orchidea.


Micranthocereus densiflorus.

Opäť Rio Jequintinhonha.


Krásny cintorín nikedy v štáte Bahia. Kúsok od neho je vyzbieraná typová lokalita Pierrebraunia bahiensis.

Melocactus erythracanthus.


"Ochočená" opička nad TV. Majú ich v Bojnickej ZOO.


Za ten Micranthocereus flaviflorus sme si zaslúžili.





Slušáci.

Arrojadoa rhodantha v kvete. Je to bežná rastlina v štáte Bahia.


Melocactus giganteus.



Opuntia sp..

Všade je plno bromélií. Sú to krásne vychádzky.

Arrojadoa rhodantha v kvete. Na rozdiel od iných arochadoí, ktoré sú mimoriadne obmedzené ich areálom rozšírenia, je A. rhodantha - ako už spomínal - bežnou a variabilnou rastlinou.


Uebelmannia meninensis HU 108.





Kam nás ten Estanislao dotiahol?






Facheiroa ulii.

Drevené uhlie sa dorába úplne všade. Občas aj ďaleko od cesty.






Nejaká tráva?



A drevené uhlia sa zváža z každého kúta.




Buiningia purpurea. Očarila ma v Kateenlexikone v obrazovej časti s farebnými fotografiami. Nedal sa zohnať materiál. Werner nám ju sprístupnil. Podľa Machadových slov dnes flek neexistuje. Záujem o kopec prejavila istá firma ťažiaca mramor, či žulu. Nedostala súhlas na ťažbu. Dôvod boli Buiningie. Tak ich ostriekali nejakým herbicídom. V noci. Zmizli. Tie buiningie. Viac nebol dôvod "chrániť" kopec...

Budia dojmom, že sú veselí a spokojní.


Úžasná rastlina - Uebelmannia pectinifera fa. multicostata.

Spomínaný hotel Dom Otto vo Vespaciano - www.domotto.com.br

Uebelmannia pectinifera HU 850.




Werner nedopozeral a zaspal na trávniku. Po krátkej chvíli prišli policajti a umiestnili nás v troch izbách v nejakom súkromnom dome. "Pořádek musí být".




Kompletná expedícia.

Krásne osvetlený kostol v Grao Mogol.

Cucaracha?

Famózna kuchyňa. Občas navaria aj prasačie chvostíky.

Nesmierne sympatické dievčatko sa motá okolo nás a po chvíli sa necháva aj ochotne fotiť.

Miro došoféroval jedným vrzom až do Diamantina. Prvá večera.




 
 
Copyright 2009 Milan Zachar. Všetky práva vyhradené.   |   cactuszachar@gmail.com